V apríli uplynie 30 rokov od najväčšej jadrovej havárie v histórii jadrovej energetiky. (Druhou v poradí bola havária v elektrárni Fukušima v Japonsku v roku 2011).
Černobyľ sa nachádza na území dnešnej Ukrajiny (vtedy ešte ZSSR). Pri výbuchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu.
Na severe Škandinávie sa pôvodní obyvatelia Saamovia živili chovom sobov a predajom sobieho mäsa. Putovali so zvieratami stovky kilometrov, aby mäso mohli predať. Soby boli základom kultúry a ekonomiky pôvodných obyvateľov Laponska. Černobyľská havária zničila ich spôsob života, pretože zvieratá sa stali rádioaktívnymi. Rádioaktívne boli aj ryby a lesné plody.
Soby sa živia lišajníkmi, ktoré vo vysokej miere absorbujú toxické látky zo vzduchu, vrátane rádioaktívneho materiálu. 73 000 sobov muselo byť zlikvidovaných, aby ich mäso nemohlo byť konzumované ľuďmi.
Aj po tridsiatich rokoch je komunita Saamov stále zdevastovaná. Fotograf Amos Chapple a Radio Free Europe cestovali do nórskeho mestečka Snasa, kde chovatelia sobov dodnes bojujú, aby zachovali svoje pôvodné tradície. Pozrite si niekoľko fotografií, ktoré vám priblížia ich príbeh.
Fotografie nájdete na tomto linku.
Po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle sa rádioaktívny materiál vzdušnou atmosférou rozšíril nad ZSSR a naprieč Európou.
Vietor a dážď zniesol tento materiál na zem a do pôdy. V daždivom Nórsku došlo k masívnej kontaminácii pôdy rádioaktívnym céziom. Rádioaktívne látky sa dostali do riek, jazier, lesov a kontaminovali zvieratá žijúce v prírode, lesné plody a rastliny. Kontaminované boli aj lišajníky – zdroj potravy pre soby. Lišajníky nemajú korene a živiny prijímajú listami. Dalo by sa povedať, že lišajník je takmer špongia vhodná na nasatie cézia.
Počas 9 000 rokov bol život Saamov spojený so sobmi. Zvieratá boli zdrojom potravy, obchodu a tradícií. Černobyľ znamenal koniec ich pôvodnému spôsobu života. V roku 1986 vedci zistili, že soby sú tak kontaminované, že sú nevhodné na konzumáciu človekom. Európske vlády nariadili prísne obmedzenia a Saamovia museli rozpustiť chovy do voľnej prírody. Černobyľ mal na život chovateľov sobov devastujúci vplyv. Boli zvyknutí žiť v maximálnom súlade s prírodou a zrazu sa ocitli v kontaminovanom prostredí.
Po tridsiatich rokoch sa podmienky zlepšili. Rádioaktivita sa znížila na polovicu, ale pomaly rastúci lišajník stále zostáva nebezpečný.
Saamovia žijúci v mestečku Snasa a živiaci sa sobím mäsom, sú každoročne testovaní. Navždy budú žiť v tieni, ktorý na nich uvrhol Černobyľ.
Zdroj: techinsider.io
.){kind=link}