Poznáte tekutý „cukor“? Možno ho máte práve na stole

1
404
Poznáte tekutý „cukor“? Možno ho máte práve na stole
Ohodnoť článok

Ak sa zaujímate o zloženie potravín a pravidelne čítate ich zloženie, určite ste sa stretli so slovom izoglukóza alebo glukózo-fruktózový sirup. Z čoho vlastne je a čo to vlastne je? Ako samotný názov hovorí, zjednodušene ide o cukor alebo presnejšie o tekuté prírodné sladidlo, ktoré sa získava z kukuričného alebo pšeničného škrobu. Pozostáva z dvoch jednoduchých cukrov, glukózy a fruktózy v pomere 42 % alebo 55 % fruktózy.

Tradícia výroby aj u nás

Možno ste o tom nevedeli, ale výroba glukózo-fruktózového sirupu má svoju tradíciu aj na Slovensku. V dedinke Boleráz, kúsok od Trnavy. Závod vznikol v 90. rokoch, kedy bol v dôsledku európskych regulácií nedostatok cukru na trhu. Izoglukóza má viacero výhod, patrí medzi ne napríklad jednoduchá manipulácia, stála kvalita, sterilnosť. Používa sa nielen pre svoje sladiace schopnosti, ale aj pre stálosť farby a chuti produktu, či udržania štruktúry, ktorého je súčasťou.

Čo je vlastne izoglukóza?

Tento prírodný sirup pozostáva z fruktózy a glukózy. Fruktóza je súčasťou mnohých potravín a nachádza sa prevažne v rôznych druhoch ovocia. Je o niečo sladšia ako bežný cukor (sacharóza). Glukóza je takisto jednoduchý cukor, ktorý sa prirodzene vyskytuje v mnohých potravinách. Je dobré vedieť, že všetky sacharidy dodajú organizmu po ich konzumácii rovnaký objem energie, a to 17 kJ alebo 4 kcal. Rozdiel medzi jednotlivými sacharidmi spočíva v rýchlosti, akým ich dokáže náš organizmus vstrebať. Hovorí sa preto, že sacharidy majú rôznu glykemickú a inzulínovú odpoveď. Z metabolických dôvodov je výhodnejšia konzumácia sacharidov s postupným, pomalším vstrebávaním, po ktorých nedochádza k výraznému zvýšeniu glukózy v krvi, čiže tých, ktoré majú nižší glykemický index.  Paradoxom teda je, že práve fruktóza, ktorá sa nachádza aj v ovocí, sa po vstrebaní dostáva rýchlo do pečene, kde sa mení na glukózu alebo na tuky. Ak to s príjmom fruktózy nepreháňate, nemáte sa čoho obávať. Sklon k obezite sa môže prejaviť v prípade, ak jej príjem presiahne 25 % z celkového denného energetického príjmu, čiže viac ako 125 g.[1]

Ako telo strávi izoglukózu?

Telo nerobí rozdiel medzi jednotlivými druhmi cukrov. Vedecké dôkazy jasne preukázali, že  izoglukóza (glukózo-fruktózový sirup) a sacharóza (klasický cukor) majú rovnaký výživový účinok a v tele sú metabolizované rovnakým spôsobom[2]. Glukóza a fruktóza sú absorbované do krvného obehu cez tenké črevo, následne transportované do pečene rovnako, bez ohľadu na zdroj z akého pochádzajú.[3]

Čo treba robiť, keď si strážim váhu?

Cukry v rôznych podobách sa nachádzajú takmer v každej potravine. To je fakt. Vylúčiť ich úplne zo stravy však neodporúčajú ani odborníci na stravovanie. Lepšou a vhodnejšou cestou je racionálne obmedziť ich príjem a prispôsobiť ho výdaju energie. Ideálny podiel pridaných cukrov by mal predstavovať približne 10 % na celodennom energetickom príjme z potravy, t.j. 50 g. Preto je dobré čítať etikety, kde sú údaje o obsahu cukrov uvedené, spoločne s percentuálnym podielom z odporúčaného príjmu energie. Na každej etikete nájdete informáciu koľko kalórií a cukrov dané balenie obsahuje, pomocou označenia referenčnej hodnoty príjmu, pre priemerného dospelého, čo je 2000 kcal. Napríklad: Ak si dáte pohár kolového nápoja (250 ml), energetický príjem predstavuje 113 kcal, čo je 6 % z odporúčaného denného príjmu energie. Denný príjem je individuálny  a rastie v závislosti od váhy a fyzickej aktivity. Pri prísnom sledovaní svojho stravovania myslite hlavne na to, že chuť na sladké je nám prirodzená a cukry jednoducho patria do jedálnička zdravého človeka. „Obľuba sladkej chuti  je nám vrodená a vyvinula sa pravdepodobne preto, aby nás priťahovalo materské mlieko a bezpečné zdroje potravy a energie. Novorodenci už niekoľko hodín po pôrode vykazujú silnú preferenciu sladkej chuti. V záujme udržania zdravej telesnej hmotnosti a pri znižovaní nadváhy musia ľudia veľmi starostlivo riadiť svoju preferenciu sladkej chuti a vyvažovať množstvo prijatej a vydanej energie,“ hovorí gastroenterológ Peter Minárik.

Infografika podiel fruktózy a glukózy

Čítajte tiež:

Prečo je Coca-Cola v „mekáči“ taká chutná

Minerálka – piť či nepiť

Prečo je hryzenie si do pery sexy


[1] platí pri dennom odporúčanom príjme 2000 kcal

[2] (European Food Information Council [EUFIC] (2012) Carbohydrates. Available at: http://www.eufic.org/article/en/nutrition/sugars/expid/ basics-carbohydrates/ (accessed 5th January 2015). 

[3] Cummings JH and Stephen AM (2007) Carbohydrate terminology and classification. Eur J Clin Nutr 61: S5-18

1 komentár

  1. Chceli ste čitateľov pomýliť? Fruktóza je prírodná látka, glukóza tiež. Fruktózoglukózový sirup nie! A aj keď sa fruktóza, ovocný cukor, nachádza v ovocí, ešte som nevidel niekoho prejesť sa do obezity pri konzumácii hrušiek alebo jabĺk. Viete prečo? Objem cukru v ovocí je oveľa nižší, ako objem pridaných cukrov v takzvanej čokoláde zo srvátky alebo v keksíkoch či sladených nápojoch alebo iných akožepotravinách. Preto je to pre ľudí problém. Fruktóza zo sirupu sa ukladá v tuk, pretože to kvantum z „niečoho malého“ nedokáže telo spracovať v mozgu a svaloch.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ