Chýbajú vo vašej obci lavičky, konáre stromov sa dotýkajú cesty, bránia ľuďom v prechode po chodníku? Okolie riek je zasypané bordelom, odpadom a nikoho netrápi osud takejto čiernej skládky? Niečo takéto v Rakúsku či Švajčiarsku je nemožné. V Dubaji je pokuta za odhodený papier na chodník, nehovoriac o tom, že tam nenájdete na ulici fajčiť nikoho, nehovoriac o nemožnosti nájsť na ulici jediný špak. Pritom rozhodnutie o tom, ako má byť čistá obec a ako má byť pokutovaný človek za porušenie poriadku, je v rukách našich zákonodarcov, obcí a miest. Zatiaľ nikto nechce byť ako zázrakom prvý, čo by sa odhodlal k prísnym pravidlám čistoty. Tým pádom je hádzanie smetí na zem a odhadzovanie špakov povolené a dovolené, kým nie je pokutované a trestné. Ale to nie je cieľom dnešného článku.
Nie sú peniaze
V obci niečo nefunguje? „Na to nie sú peniaze“. Vždy je to o tejto odpovedi. V parku nie je na čom sedieť, pritom v obci je 20 majstrov drevárov, ktorí vedia aj za mizernú cenu zohnať dobré drevo, dať správny lak, konštrukciu a sedí sa parádne. Tým, že lavičku spravil Fero čo býva oproti škole, si ju možno budú aj vážiť, keď je prácou jedného z nich. Nedávno v Rimavskej Sobote doničený chodník, na ktorom si išli ľudia vylámať nohy, členky, kosti, zabetónoval občan sám za svoje peniaze len za pár eur. Najme sa na niečo také firma a tá si samozrejme na faktúru započíta všetko možné, od cesty až po vzduch, ktorí dýchali tí dvadsiati robotníci pri jednej diere. Uvedomelý občan bol príkladom, ktorému sa nakoniec úrady vyhrážali trestom.
Minulý rok sa v jednom kysuckom meste rozhodol jeden pán opraviť lavičky pred panelákom. Z odpadového dreva sa mu podarilo cez známych vytvoriť presné pevné kusy, ktoré zapadli k poslednému zostávajúcemu drevu na celej zvyškovej železnej konštrukcii. Odstránil staré šroby, pripevnil nové a dve lavičky mal hotové za dve hodinky pomalšej práce z chuti. Cena opravy dvoch lavičiek a ich natretie zvyškom farby z domu (nebolo mu treba kupovať celú novú) ho vyšla na 4 eurá, zatiaľ čo firma by na faktúru písala dvojcifernú sumu, v lepšom prípade aj trojcifernú.
Jeden pán sa na južnom Slovensku nedočkal opravy zámkovej dlažby na námestí, až si našiel voľno, ako dlaždič vedel čo robiť, vybral pár kociek, upravil podklad, kocky osadil znovu a zašpároval. Robota mu vyšla na 30 minút, odvtedy už nikto nezakopol o vyčnievajúce kusy a tie, ktoré ľudia odkopli až k blízkej budove vrátil na miesto. Objednávka opravy, výberové konanie, výber úradníkov z pomedzi kamarátov a švagrov by mohol ešte celú vec zdržiavať stále viac a viac… je smutné, že najčastejšie ignorácia úradov a výhovorka, že je všetko vec peňazí, doženie ľudí k výnimočnému zachovaniu sa – svojpomocnou opravou danej veci. V tom prípade však riskujú obvinenie, že niečo poškodili.
Obce a mestá by mohli ušetriť
Nie len, že by boli obce a mestá príkladnými a inšpiráciou iných, dôvodom na zaujímavú medializáciu, mohli by aj ušetriť, ak by sa pozreli po dodávateľoch vo vlastných obciach, na vlastných uliciach. Výberové konanie by tak mohli poslať medzi ľudí, neobmedzovať sa len na firmy. Občianske združenia už dávno čistia ulice, lúky, okolie riek. V rôznom čase vídať dobrovoľných čističov porastov, odstraňovačov čiernych skládok. Pritom z čiernych skládok je niekedy celkom ľahké vypátrať ich zakladateľa, alebo prispievateľa. Niečo, čo je neriešiteľné celé mesiace má pritom možno riešenie u niektorých ľudí. Azda ste niekto videli vyhlásenie obce, že ju zaujíma každý názor obyvateľov, čo kde treba riešiť aj s riešením? Pred voľbami možno áno, ale zväčša ide o zoznam problémov. Spôsoby ako ich riešiť sú často v slovách, pritom ľudia v mnohých prípadoch riešenie majú. Za malú odmenu, alebo spoločenské uznanie sú neraz schopní a ochotní niečo pre obec spraviť. ALE…
Keď je tu obec pre ľudí
Bude človek pracovať pre obec s chuťou a za malú plácu, ak si ho obec neváži? Občan obce, na ktorú je samotný občan hrdý, pre ňu spraví viac. Ale na to sa musí obec postaviť voči ľuďom inak. Byť ešte viac pre nich, pýtať sa ich nie len na problémy, ale aj možné riešenie. Často je riešenie pred očami, ale pozerá sa smerom dlhého papierovania a vysokých výdavkov. Mnoho obcí u nás, či miest, dokáže fungovať tak, že funguje všetko, ak je problém, rieši sa. Iné obce majú problém s vysokou nezamestnanosťou a ani v obci nič nefunguje. Verejnoprospešné práce, zamestnávanie ľudí, odmeňovanie za dobré nápady a realizácia projektov, ktoré zbytočne veľa nestoja a dokážu niečo priniesť – to sú pojmy a spojenia, ktoré sú veľkou neznámou.
Rómske osady nadávajú, že nedostávajú prácu, ale poriadok, či ukážku toho, čo vedia neukážu ani okolo vlastného domu a na vlastných uliciach. Len nedávno v okrese Senec jeden náš čitateľ viac krát prechádzal popri rómskemu domu a keď videl tú úpravu domu a robotného pána domu na dvore, pristavil sa a ponúkol mu prácu. Mal tušenie, že robí správnu vec. Robotník je dodnes zamestnancom len na základe ukážky toho, že robiť vie a robota mu nesmrdí. Koľko je však špinavých obcí, korýt riek, rozbitých ciest a kadečoho? Každá obec pritom má možnosť zamestnať na dohodu ľudí, vytvoriť projekt na zvýšenie hoci len dočasnej zamestnanosti. JOJka, NČ a ďalšie médiá skočia po všetkom a zrazu je dobrá reklama pre obec. Aj my skočíme po takejto zaujímavosti.
