V čom spočíva životné šťastie? Prieskumy ukázali, že väčšina mladých ľudí považuje za kľúč k šťastnému životu úspech a peniaze.
Dlhodobá štúdia Harvardskej univerzity ukázala, že pravda je iná: sláva ani bohatstvo nie sú pre šťastne prežitý život kľúčové! Oveľa dôležitejší ukazovateľ životného šťastia je pevnosť vzťahov s rodinou, s priateľmi a so životným partnerom.
To sú výsledky štúdie Harvard Study of Adult Development. Tento projekt prebiehal od roku 1983 a sledoval a dokumentoval životy viac ako 700 mužov, v niektorých prípadoch aj ich manželiek. Vedci pomocou výsledkov týchto pozorovaní dokázali faktory, ktoré určujú a predpovedajú, kto prežije svoj život šťastne a zdravo a kto má väčšiu pravdepodobnosť ostať chorý a sám.
Klinický psychiater a súčasný vedúci štúdie Robert Waldinger popísal niekoľko pozoruhodných zistení vo svojom vystúpení na konferencii TED Talk, ktoré získalo už viac než 7 miliónov pozretí.
„Chceli sme, aby sa o tejto štúdii dozvedela aj širšia verejnosť, nielen akademici. Náš prieskum prebieha už 75 rokov, preto si myslíme, že by o výsledkov a zisteniach mali ľudia vedieť viac.“
Výskum začal v tridsiatych rokoch v Bostone pôvodne v dvoch odlišných skupinách mladých mužov.
V prvom prípade mali autori štúdie pocit, že veda sa príliš zameriavala na patologické javy a bolo by zaujímavé pozorovať aj ľudí, ktorým sa v živote darí. Prieskum teda začali s 268 druhákmi na Harvarde, podrobili ich pravidelným rozhovorom a zdravotným prehliadkam. V posledných rokoch zahrnuli do sledovaných parametrov aj CT mozgu, krvné testy a rozhovory s členmi ich rodín.
Približne v tom istom čase začal harvardský profesor práva Sheldon Glueck štúdiu dokumentujúcu životy mužov z najchudobnejších štvrtí Bostonu. Nakoniec sa tieto dva prieskumy spojili v jeden.
Počas desaťročí sa niektorí títo mladí muži stali právnikmi, lekármi, podnikateľmi a – v prípade jedného študenta Harvardu Johna F. Kennedyho – aj prezidentom Spojených štátov amerických. Iní sa stali alkoholikmi, nedosiahli úspech v zamestnaní alebo trpeli rôznymi psychickými problémami a poruchami. Dnes majú účastníci štúdie okolo 90 rokov.
Ich životy priniesli nám ostatným niekoľko zistení. Jedným z nich napríklad je, že nefajčiari sú v staršom veku oveľa vitálnejší a zdravší než fajčiari. Alkohol bol u skúmaných subjektov najčastejším dôvodom rozvodu. Alkohol tiež často predchádzal depresiám (častejšie než naopak).
Faktory, ktoré najvýraznejšie ovplyvnili zdravie a šťastie jedincov, boli vzťahy s priateľmi a hlavne s manželkami. Muži, ktorí mali v živote najsilnejšie putá, boli chránení pred chronickými telesnými chorobami a psychickými problémami. A to aj napriek tomu, že ich vzťahy mali tiež svoje horšie obdobia.
„Tieto vzťahy nemusia byť stále perfektné,“ vysvetľuje MUDr. Waldinger, „aj keď sa páry každý druhý deň na niečom pohašterili, kým sa jeden na druhého mohli v ťažkých chvíľach naozaj spoľahnúť, boli ich vzťahy veľkým prínosom v živote.“
MUDr. Waldinger ale upozorňuje, že táto štúdia popisuje len koreláciu faktorov, neskúma kauzalitu. (Je tiež možné, že ľudia, ktorí sú pozitívni, šťastní a zdraví, majú jednoducho väčšiu šancu vyvinúť kvalitné a pevné vzťahy.) Waldinger tvrdí, že po tom, ako mnohé životné príbehy sledoval po desaťročia, si je relatívne istý, že sociálna sieť okolo jedinca je podmienkou pre dlhotrvajúce zdravie a šťastie.
Čo konkrétne teda MUDr. Waldinger odporúča? „Možností je mnoho. Vymeňte obrazovku za reálnych živých ľudí. Oživte váš vzťah novými spoločnými aktivitami: dlhé prechádzky, romantické večere. Pomerte sa s priateľom alebo s príbuzným, s ktorým ste už dávno nehovorili – trpkosť a zášť sú pre človeka obrovským bremenom. A pripomínajte si, na čom v živote naozaj záleží.
Zdroj: well.blogs.nytimes.com
