Mesto Kremnica, je známe najmä svojou baníckou tradíciou a mincovňou. Ale toto nie je ani zďaleka všetko, čo v sebe ukrýva. V neďalekých horách sú ukryté aj iné tajomstvá. Tajomstvá, na ktoré stále nemáme jasné vysvetlenia. Neďaleko Kremnice, v sedle Tri kríže, na vrchu Velestúr boli už koncom 19. storočia objavené zaujímavé nálezy. Ide o runy, ktoré sú vtesané do kameňa. Vrch Velestúr je vysoký 1 254,4 m. n. m. a nachádza sa v Kremnických vrchoch. Jeho poloha je v strede spojnice medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Svoj názov dostal podľa boha Velesa, ktorý predstavuje v staroslovanskej mytológii ochrancu dobytka, stád a pastierov. Zároveň je vládcom záhrobia a mŕtvych. Starí Slovania si záhrobie predstavovali ako pastviny. (Foto: Autor: Zora Pauliniová a jej blog)
Tajomné runy
Runový nápis objavil kremnický archivár Pavol Križko, ktorý sa ho pokúšal aj dešifrovať. V spolupráci s jedným sochárom otlačil vytesané ryhy do sadry. Pred samotným hlavným objavom ešte narazil na náhrobný kameň s nápismi. Tiež našiel kamenné úlomky s časťou nápisov, ktoré sú dodnes uložené v martinskom múzeu. Objav s vysokou historickou hodnotou vraj objavil náhodne, keď sa mu pri pátraní odlúpil kus trávy s machom zo skaly. Približne vo výške dospelého človeka sa objavili vyryté znaky. Pár rokov po objave boli vyslovené obavy o pravosti tohto kultúrneho dedičstva. Niektorí odborníci sa priklonili k názoru, že nápis dal vytvoriť sám objaviteľ – Križko, aby posunul históriu Kremnice približne o 3. – 4. storočia ďalej. Zástancovia tohto objavu sú presvedčení, že mylné dojmy o falzifikáte vznikli kvôli tomu, že Križko sa sám pokúšal nápis rozlúštiť, ale používal nesprávne pomôcky a preto ho preložil zle. Nápis sa podarilo rozlúštiť až o niekoľko desaťročí neskôr moravskému bádateľovi a historikovi. Podarilo sa mu zistiť, že názov nie je písaný v runovom písme, ale ide o staroslovanské znaky. Názvy s rovnakými znakmi sa našli aj na Morave a Balkáne. Má ísť o praslovančinu balkánskeho pôvodu, z ktorej sa neskôr vytvorila aj naša Slovenčina. Nápis má oznamovať, že na tomto mieste sa nachádzajú ľudské ostatky. Pozostatky neolitického roľníka. Ďalším faktom je, že o pár rokov neskôr, konkrétne v roku 1875 bol objavený ďalší nápis na kameni. Odborná obec sa prikláňa k názoru, že spochybňovanie má na svedomí maďarská a nemecká história, ktorá nechce uznať, že starí Slovania žijú na našom území už viac ako 8 000 rokov. Podľa doterajších historických záznamov, tu žijú od približne od roku 500 nášho letopočtu. Ďalší názor hovorí o tom, že išlo iba o klasickú ľudskú nevraživosť medzi dvoma historikmi.
Vzhľad nápisu, foto: stránky PodmeVon.sk s popisom trasy na miesto
Velestúr a súčasnosť
Tajomný vrch sa stal obľúbeným miestom prívržencov staroslovanských spolkov ale aj keltských vyznávačov, okultistov alebo ufológov. Cez vrchy vedú rôzne turistické a cyklistické trasy. Je obľúbeným miestom nie len zvláštnych ľudí ale aj turistov. V blízkosti vrchu ešte aj dnes narazíte na kamenné kruhové obradné miesto. Podobné je na neďalekom kopci Smrečík. Vyznávačom staroslovanského kultu sa na týchto miestach podarilo vytvoriť zaujímavé priestory so sochami Baby a Deda, alebo boha Perúna.
Pravosť alebo nepravosť nápisov by mohol vyvrátiť alebo potvrdiť iba archeologický výskum. Kto má chuť navštíviť toto netradičné miesto, nič mu v tom nebráni.
Pre Zaujimavosti.net pripravila Tina
