Alžbeta Bathory – krvavá grófka alebo obeť sprisahania voči nej?

0
4186

Čachtický hradMeno Alžbeta Báthoriová, alebo po maďarsky Erzsébet Báthory, známa aj pod prezývkou Čachtická pani, v našich končinách pozná snáď každý. Tohto roku, dňa 21. augusta uplynulo presne 400 rokov od jej smrti. Na počesť tohto výročia Vám na nasledujúcich riadkoch predstavíme pár faktov a mýtov zo života tejto tajomnej ženy.

Neslávne slávna
Alžbeta sa preslávila najmä svojou krutosťou. Je považovaná za jednu z najkrvilačnejších žien v histórii ľudstva. Podľa odhadov má na svedomí približne 650 vrážd mladých žien, začo si vyslúžili aj zápis v Guinnessovej knihe rekordov. Podľa povestí a historických zdrojov bola obzvlášť krutá. Svoje obete rada týrala rôznymi spôsobmi. Slúžkam pichala pod nechty špendlíky. Obzvlášť krutým trestom aj za ten najmenší prehrešok bolo pálenie nití. Ide o to, že obeť mala na prstoch omotané nite, ktoré sa podpálili. Striaslo Vás? Predstavte si, že tieto nite boli ešte namočené v oleji. Domyslieť si už asi viete čo to museli byť za muky… Toto je iba zlomok zločinov z ktorých bola vinená. Vraj bola taká krutá, že aj Vianoce oslavovala mučením. Dievčence týrala horiacimi sviečkami, bodala ich ihlicami. Cez zimu ich nechala polievať na mraze studenou vodou. Niekedy toto utrpenie obete prežili, ale podľa svedectiev boli tak zmrzačené a popálené, že neboli schopné ani nastúpiť do koča, aby boli odpratané.

Zo života Alžbety Báthoriovej
Alžbeta Báthory sa narodila 7. augusta 1560 v Nyírbátore v Uhorsku do jedného z najbohatších uhorských rodov. Vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku a najmä Sedmohradsku. Jej rodičia boli Juraj Báthory a Anna Báthory. Báthoriovci sa delili na dve vetvy a to na ečedskú líniu, z ktorej pochádzal jej otec a somlyóovsku, z ktorej pochádzala matka. Sobášenie medzi sebou nebolo ničím nezvyčajným. Z genetického hľadiska tak vznikali na ich potomstve rôzne poruchy. Rod Báthoriovcov bol charakteristický pýchou, povýšeneckým správaním, tyraniou a sexuálnou zvrhlosťou. Keď dovŕšila 15-násť rokov, vydali ju za Františka Nadášiho. Zasnúbili ich keď mala 11-násť rokov. Ten sa vraj podobne ako jeho manželka Alžbeta rád vyžíval v týraní. Mali spolu päť detí. Tri dievčatá a dvoch synov. Jedno dievča a jeden syn im umreli ešte ako deti.

Večne mladá a krásna
Každá žena by chcela byť mladá a krásna. Žiaľ, čas je neúprosný s každý z nás starne nech sa snaží ako chce. Alžbeta mala svoj vlastný recept na zachovanie krásy. Snažila sa nájsť omladzujúci elixír. Náhodne, raz pri jej tyranských aktivitách, ju zasiahla krv mladej slúžky. Grófke sa zazdalo, že miesto, kde krv mladej panny dopadla, vyzerá krajšie, pružnejšie, jednoducho že dané miesto vyzerá mladšie ako ostatná pokožka. To znamenalo iba jedno – lov na mladé dievčatá. V okolí Čachtíc sa začali množiť zmiznutia mladých žien. Dôvod bol jednoduchý. Čachtická pani sa začala kúpať v ich krvi. Pomáhali jej pri tom jej verné slúžky a hradný lokaj Ficko. Dievčatá vraždila údajne nepretržite v období rokov 1585 až 1610. Asi najznámejšou a obzvlášť krutou pomôckou pre týranie, zabitie a odobratie krvi bol nástroj železná panna. Išlo o figurínu ženskej postavy, ktorá bola dutá. Vo vnútri sa nachádzali ostré klince, ktoré prebodli obeť. Smrť spôsobená takýmto spôsobom musela byť obzvlášť krutá. Najprv Vás dobodajú a následne vykrvácate.

Ako je možné že vraždila tak dlho beztrestne?

Odpoveď je jednoduchá. Obete tyranie zakopávali verný sluhovia. Ako miesto „odpočinku“ im slúžil cintorín, obilninové jamy, polia… Niekedy ich však zakopali plytko a tak ich vyhrabávali psy. Postupom času sa začalo o zverstvách páchaných na Čachtickom hrade hovoriť po celej krajine. Zlom v jej živote nastal roku 1609, kedy bola verejne obvinená zo zverstiev – zo zabíjania mladých dievčat, miestnym čachtickým farárom. Dňa 29. decembra 1610 bola prichytená pri čine samotným Jurajom Turzom – palatínom. Po tomto incidente mal život Alžbety rýchly spád. Ešte v tom roku bola uväznená. Súd začal v januári 1611. Jej štyroch pomocníkov odsúdili na smrť. Ficko bol sťatý kvôli svojmu mladému veku a jeho nevládne telo bolo následne spálené. Dve slúžky upálili a poslednú pre nedostatok dôkazov museli oslobodiť. Grófka svoj život dokonala vo väzení. Zamurovali ju do jej izby, v ktorej nechali iba malé okienko na podávanie stravy. Zomrela 21. augusta 1614 vo svojej cele.

Krvilačná beštia, alebo obeť intríg?
Názory na Báthoričku tvoria dva protichodné póly. Podľa jedných to bolo vrahyňa a tyranka. Podľa druhých sa stala nevinnou obeťou vtedajšej doby. Podľa jej zástancov bola obvinená zo zločinov kvôli tomu, že vlastnila veľké majetky, ktoré chcel získať palatín Juraj Turzo. Kde je pravda, to sa už asi nedozvieme. Takže nech si utvorí názor každý podľa seba.

Pre Zaujimavosti.net pripravila Tina