Pred pár dňami sme si predstavili zopár príbehov o tom, čo našli Slováci v jedle. V tom čase sme pripravili ešte zopár ďalších s tým, že radi uvítame aj vaše tipy. Bavte sa aj dnes, pretože aj tieto príbehy sa reálne stali a dokázali znechutiť konkrétnych stravníkov na toľko, že buď danému stravovaniu a zariadeniu už neveria, alebo sa mu len vyhýbajú.
Pražená kukurica so špagátom
Pražená kukurica je zabijak pre zuby. Nejde o vypukanú kukuricu, ale pevnú paprikovo korenenú opraženú kukuricu, ktorý síce výborne chutí, no od určitého času ju Tomáš zo Žiliny je výhradne za svetla a dobre analyzovanú. Pred časom si totiž na nej pochutnával priamo z vrecka a v tmavom kine. Pri dojedaní posledných kukuríc si uvedomil, že v ústach má okrem kukurice aj podivný prach a pri vypľúvaní narazil aj na malý nepožuteľný špagát. Neskôr pri svetle narazil na niťový prach a zvyšky starého špagátu na spodku sáčku.
Fastfood šalát s plastovou šnúrkou
Známa sieť rýchleho občerstvenia má vo svojej nezdravej ponuke aj šalát. V Bratislave sa nám podarilo pred viac ako rokom v jednom takomto šaláte zahryznúť do nerozhrýzateľnej uhorky. Nakoniec však nešlo o uhorku, či skôr vzhľadom podobnú šupku z uhorky, ale podivný mäkký plast. S ktorým som mienil ísť späť a spýtať sa, odkiaľ to je. Zachutil však zrejme v kabelke, kam bol schovaný, pretože sme už viac nenašli. V každom prípade bol prekvapením.
Šváb, alebo iný chrobák v automate na kávu
Automaty na kávu nebývajú vždy čisté. Prekvapením, ktoré odradilo od ďalšieho používania automatov, bol pre našu čitateľku nevítaný hosť v pohári. Mŕtvy šváb, alebo jemu podobný väčší chrobák hore labkami.
Karfiol a placatý Jerry
Michal minulú jeseň na Strednom Slovensku kupoval v sieťovanom vreci asi 8 karfiolov. Doma sa mu v jednom z nich podarilo medzi listami a bielym kvetom nájsť roztlačeného neznámeho hlodavca. Ten musel zomrieť strašnou smrťou, no podľa pachu tiež asi pred pár dňami. Zaujímalo by nás, či by v priemyselnom spracovaní karfiolu došlo k jeho vyhodeniu, alebo len umytiu.
Vlasy v jedle
Nedávno sa nám v Bratislave podarilo navštíviť vďaka terase a „vetraniu“ zafajčenú reštauráciu v centre mesta, kde nám naservírovali obed s neprehliadnuteľným červeným vlasom. Po výmene jedla dostal ten istý človek ďalšie s druhým vlasom, tentoraz kratším. Vlasov však má určite slovenský národ v pamäti určite viac. Najhoršie sú však tie, ktoré si vyťahujete z hrdla.
Zvratky v pekárni
Jeden príbeh, ktorý vyzerá ako z bláznivej komédie, sa rozpráva v nemenovanom meste na severe Slovenska. Jeho pravosť sa nám nikdy nepodarila overiť aj vzhľadom k tomu, že má ísť o dávnu minulosť. Tam mala pred rokmi podnapitá pekárka v malej pekárni v stave výraznej opitosti vyvracať obsah žalúdka na cesto pripravené na výrobu malých chlebov. Zrejme sa toho cesta nezbavila, keďže údajne podľa jej kolegov sa neskôr boli zákazníci pýtať na podivný kyslastý chrumkavý chlebík, ktorý bol predávaný deň pred tým, a nikdy pred tým ani potom. Na príbehu je niekoľko otáznikov, dokonca existuje niekoľko rôznych verzií, no základ majú stále ten, ktorý tu je uvedený. Výmysel alebo hlúposť? To nevieme, no vzdialene to pripomína príbeh našej bývalej redaktorky Alexandry, ktorá v nemenovanej talianskej reštaurácii sledovala kuchára pri peci. Nachladnutý s tečúcim nosom si podľa jej slov ani len nevšimol, že mu opakovane kvapká z nosa rovno na cesto.
