Prípad Turínske plátno: Druhá časť

0
2861

V nasledujúcej časti sa pozrieme na krátky a vôbec nie vyčerpávajúci súhrn argumentov pre a proti na tvrdenie, že plátno je posmrtným rubášom Ježiša Nazaretského.

Argumenty pre

Zástancovia pravosti plátna tvrdia, že v plátne bolo zabalené mŕtve telo Ježiša. Plátno sa počas dejín dostalo do Edessy, odtiaľ do Byzancie, stadiaľ ho previezli križiaci do Francúzska, kde sa nakoniec v stredoveku objavilo.

Primárnym argumentom pre pravosť sú niektoré špeciálne charakteristiky obrazu.

Ikona Jezisa

 

Podľa výskumov obraz na plátne je vytvorený dehydratáciou ľanových vlákien, ich oxidáciou do hĺbky 200 nanometrov. Obraz nevznikol kontaktom, odtlačením, ale „opražením“ ľanových vlákien. Obsahuje 3D informácie: obraz je tým tmavší, čím menšia je vzdialenosť medzi plátnom a telom zabalenom v ňom. Na plátne sa nenašli stopy po farbách ani ťahy štetca či iné línie, ktoré by nasvedčovali, že obraz bol maľovaný alebo kreslený. Vznik obrazu predpokladá pôsobenie nejakého žiarenia. (V súvislosti s týmito charakteristikami mnohí uvažujú o plátne ako o dôkaze, o produkte zmŕtvychvstania Krista.)

Okrem otlačku sú na plátne aj stopy krvi, ktoré naznačujú, že človek, ktorého mŕtve telo zabalili do plátna, bol pred smrťou zbičovaný, na hlavu mal pritisnutú tŕňovú korunu, nie však v tvare obruče, ale čiapky, ktorá pokrývala a zraňovala celú hlavu. Muž spadol na zem, neskôr ho pribili na kríž a prebodli mu bok. Neporušené fľaky krvi však naznačujú, že plátno z tela nebolo odstránené, ale že telo sa z plátna stratilo. Z krvavých stop zistili, že človek v plátne mal krvnú skupinu AB, ktorá je najmenej zriedka práve na Blízkom východe.

Na základe analýzy peľu na plátne dospeli vedci k poznatkom, že plátno bolo v styku s rastlinami z územia Palestíny, ktoré kvitnú na jar, z Anatólie v Malej Ázie, z okolia Byzancie a z juhozápadnej Európy. Na očiach tela sa podarilo identifikovať stopy po minciach, leptónoch, ktoré pochádzajú z obdobia popravy Ježiša, z chybnej razby z roku 29. Na plátne boli objavené aj nápisy v miešanej gréčtine, latinčine a hebrejčine, ktoré sa pripisujú úradníkom Rímskej ríše. Tieto nápisy hovoria o vykonaní rozsudku smrti, spomínajú meno Ježiša a cisára Tibéria, za vlády ktorého sa poprava odohrala. Tieto nápisy podľa všetkého mali označiť telo popraveného, aby neskôr mohlo byť identifikovateľné, keď sa telo malo po čase vydať rodine.

 

Turinske platno Jezis
Tvár Ježiša na negatíve fotky Turínskeho plátna.

Argumenty proti

Oproti tomu stoja úkazy, hypotézy aj fakty, ktoré pravosť plátna vylučujú. Rozdeliť ich možno do viacerých skupín – niektoré hovoria o stredovekom falzifikáte, čiže o pokuse vytvoriť zdanie autentického plátna Ježiša z komerčných alebo kultových zámerov. Iné hovoria o napodobnenine originálneho plátna, ktoré sa stratilo. Alebo sa uvažuje aj o tom, že plátno síce pochádza z prvého storočia, ale nesúvisí s Kristovým zmŕtvychvstaním, mohlo patriť aj inému odsúdencovi.

Z argumentov je najsilnejší fakt, že nevieme, ako sa plátno dostalo, respektíve objavilo vo Francúzsku v 14. storočí. Chýbajú akékoľvek overiteľné informácie z dôb predtým. Biskup Pierre d’Arcis v liste pápežovi Klementovi VII. píše dokonca o tom, že jeho predchodca dal zatknúť falzifikátora, ktorý obraz zhotovil.

Jánovo a Lukášovo evanjelium používa na označenie látok v Kristovom hrobe plurál, nehovoria o jednom kuse plachty. Plátno nespomínajú ani Skutky apoštolov.

Odtlačky mincí na očiach postavy môžu obraz aj spochybňovať, keďže nemáme relevantné informácie o tom, že by židia v tej dobe takýmto spôsobom pochovávali mŕtvych.

Niektorí výskumníci predpokladajú, že tvorcom obrazu bol Leonardo da Vinci (1452 – 1519), ktorý mohol mať dostačujúce anatomické znalosti a využil pritom tzv. cameru obscuru. Faktom je, že podobnou technikou, ktorá umožňuje exponovanie v priebehu niekoľkých dní, a za pomoci niektorých chemikálií sa podarilo vytvoriť obrazy podobné tomu na Turínskom plátne.

Fľaky krvi na plátne sú príliš dokonalé, rany sa nikde neprekrývajú. Ak do plátna bolo zabalené mŕtve telo, na ktorého ranách sa krv pri pohrebe už zrážala, ako sa potom mohla krv z rán napríklad pri bičovaní preniesť na plátno? Ak však krv pri pohrebe bola ešte tekutá, prečo sa do plátna nevpila?

A nakoniec, testovaním veku plátna metódou C14 sa zistilo, že plátno vzniklo v rokoch 1260 – 1390.

 

O tom a o svetoznámom kódexe, ktorý to vyvracia, si môžete prečítať v nasledujúcej časti Dokazuje pravosť Turínskeho plátna kódex z územia Slovenska?