Dovolenka sa stala nočnou morou!

0
1626

Dovolenka v luxusnom rezorte sa stala nočnou morou. Chceli osláviť výročie svadby, no z hotelovej izby jej uniesli dvojročnú dcérku. Zmizla bez stopy. Médiá ju označili za chladnú a neschopnú matku. Manželstvo sa jej rúca. Druhá dcéra sa od nej odťahuje. Až kým po dlhých rokoch nepríde osudný telefonát…

Nie je tam

Práve vyšla novinka od majsterky psychotrilerov Joy Fieldingovej Nie je tam.
Caroline Shipleyovej sa podlomia kolená, keď počuje v telefóne tie slová. V momente sa prenesie o pätnásť rokov späť do luxusného rekreačného strediska v Mexiku a do osudnej noci, keď sa jej zrútil svet…

Ten výlet mal byť oslavou. Carolinin manžel Hunter ju presvedčil, aby nechali ich dve malé dcérky samy spať v hotelovom apartmáne a vo dvojici oslávili desiate výročie svadby v hotelovej záhradnej reštaurácii. Lenže keď sa vrátili do apartmánu, so zdesením zistili, že ich dvojročná Samantha zmizla bez stopy.

Caroline prežíva dni, týždne a roky utrpenia. Musí sa vyrovnať s pozornosťou médií, ktoré ju označujú za chladnú ženu a neschopnú matku, a pritom sa usiluje zachrániť manželstvo. Rieši aj problémy staršej dcéry Michelle, ktorá sa k nej správa dosť negativisticky. A celý čas sa zúfalo drží nádeje, že Samantha sa jedného dňa objaví, no život ju znova a znova vracia do krutej reality.

Caroline netuší, komu a čomu veriť. Vie len to, že niekto sa silou-mocou usiluje tajiť pravdu o tom, čo sa stalo jej dcérke.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Číta Lucia Vrablicová:

 

Joy Fieldingová už ako dvanásťročná napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo vlastných rodičov. Úspech jej priniesol román Rozlúč sa s mamičkou (1980) a po ňom nasledovali ďalšie bestsellery. V mladosti sa niekoľko rokov živila ako herečka, napokon sa predsa  vrátila k písaniu. Je autorkou mnohých románov, príbehov o ťažkých ľudských osudoch, skúškach a náhodách.

 

Prečítajte si časť z novinky Joy Fieldingovej Nie je tam:

Prvá kapitola
Súčasnosť

Ešte nebolo ani osem hodín ráno a už vyzváňal telefón. Caroline aj za zatvorenými dverami kúpeľne, navyše pri šumení sprchy, počula zvonenie signalizujúce diaľkový hovor. Nebudem si to všímať, možno telemarketing alebo médiá… Obidve možnosti boli zlé. Caroline by dala prednosť telemarketingu. Tomu ide iba o vaše peniaze. Médiám ide o vašu krv. Aj po takom dlhom čase.

Zajtra to už bude pätnásť rokov!

Sklonila hlavu pod horúcu vodu, spenený šampón jej stekal po zavretých viečkach a po lícach. To nemôže byť pravda. Ako mohlo pätnásť rokov zdanlivo nekonečných dní a bezsenných nocí uplynúť tak rýchlo? Prinajmenej by si myslela, že záujem verejnosti sa už stratil. Ale v skutočnosti s každým výročím akoby narástol. Reportéri jej vyvolávali celé týždne, niektorí až z ďalekej Austrálie alebo z Japonska. Ako teraz žije? Sú nejaké nové stopy? Noví muži? Možno ďalšia samovražda? Ešte vždy si robí nádeje, že znova uvidí svoju dcéru? Ešte vždy ju polícia považuje za podozrivú v prípade zmiznutia jej dieťatka?

Ibaže Samantha by už nebola dieťatko. Mala ledva dva roky, keď zmizla bez stopy z postieľky v luxusnom mexickom letovisku, kým sa jej rodičia zabávali s priateľmi v neďalekej reštaurácii. Jej dcéra by teraz mala sedemnásť rokov.

Keby žila…

Pokiaľ išlo o odpovede na ich otázky, neobjavili sa nijaké nové stopy, nikdy sa nevzdala nádeje, bolo jej jedno, čo si o nej polícia myslí, a žilo by sa jej oveľa lepšie, keby ju supy z médií nechali na pokoji.

Caroline sa so sklonenou hlavou načiahla za kohútikom. Z nosa aj z brady jej kvapkala voda. Prenikavé zvonenie telefónu konečne stíchlo. Odľahlo jej. No vedela, že to je len na čas. Nech volal ktokoľvek, zavolá znova. Vždy zavolali.

Prešla na vyhrievanú bielo-sivú mramorovú dlažbu v kúpeľni, zahalila sa do bieleho froté županu, pravou rukou utrela orosené veľké zrkadlo nad dvojitým umývadlom. Hľadela na ňu štyridsaťšesťročná žena – hnedé vlasy, unavené zelené oči, už ani zďaleka nie „krásna“ a „rezervovaná“ mladá žena „s utrápenými očami“, ako ju opisovali v novinách v čase, keď Samantha zmizla, a akosi sa im podarilo dosiahnuť, že slová „krásna“ a „rezervovaná“ vyznievali nepekne a obviňujúco. Po desiatich rokoch sa slovo „krásna“ zmenilo na „príťažlivá“ a „rezervovaná“ na „neprístupná“. Vlani ju istý reportér premenoval na „ešte vždy príťažlivú ženu v strednom veku“. I keď slabou pochvalou, predsa len ju zatratil.

No čo už! Zvykla si na to.

Caroline si energicky šúchala vlasy huňatým bielym uterákom, nový účes jej zvädnuto ovísal okolo brady. Kaderník tvrdil, že mikádo jej dodá mladistvý výzor, ale nevzal do úvahy, že jej jemné vlasy sa veľmi nevedia podriadiť, len smutne ovísajú. Zhlboka sa nadýchla, hlavou jej prebleslo, že v zajtrajších novinách ju pravdepodobne budú opisovať ako „kedysi príťažlivú matku nezvestného dieťaťa, Samanthy Shipleyovej“.

Záleží vlastne na tom, ako vyzerá? Bude v očiach verejnosti menej vinná zo zanedbania starostlivosti, keď bude menej príťažlivá než v čase dcérkinho zmiznutia? Médiá na nej kritizovali všetko – od lícnych kostí po krátke sukne, od ligotavých vlasov po plecia po perleťový rúž. Pochybovali dokonca aj o tom, či sú jej slzy skutočné, istý bulvárny časopis napísal, že na tlačovej konferencii zostala jej maskara „pozoruhodne nedotknutá“.

Jej manželovi sa ušla iba kvapka z vitriolu, ktorý sa ušiel Caroline. Hoci Hunter bol príťažlivý muž, pôsobil dosť nevýrazne a možno preto sa nestal terčom ich krutých poznámok. Zatiaľ čo Carolinina prirodzená plachosť vyznievala ako nadradenosť, Hunterova ústretovosť pôsobila prístupne, otvorene. Opisovali ho ako otca, ktorý „sa ledva udržal pri zdravom rozume… upína sa najmä na svoju staršiu dcéru Michelle, päťročné dievčatko s líčkami anjelika“, zatiaľ čo jeho manželka „stojí bokom, neprístupná a vystretá ako pravítko“.

Nikto sa nezmienil, že to práve Hunter navrhol, aby v ten večer šli von, aj keď opatrovateľka, ktorú si zabezpečili, napokon neprišla. Nikto nepripomenul, že len týždeň po Samanthinom zmiznutí sa Hunter vrátil z Mexika do svojej právnickej kancelárie v San Diegu. Nikto sa nezmienil o povestnej poslednej kvapke a jeho nevere, ktorá odsúdila ich manželstvo na zánik.

Ibaže, bola to aj jej chyba…

ZANECHAŤ ODPOVEĎ