Bizarná Žiadosť o priateľstvo

0
1597

Maria vás žiada o priateľstvo.
Maria je však mŕtva.
Alebo nie je?
Žiadosť o priateľstvo je strhujúca psychodráma. Fascinujúce čítanie, v ktorom sa napätie stupňuje zo strany na stranu.
„Je to triler, ktorý zhltnete na jedno posedenie… Strhujúci príbeh plný prekvapujúcich zvratov nikdy neopúšťa rovinu vierohodnosti a patrí do kategórie príbehov, ktoré sa môžu stať každému z nás,“ napísala recenzentka Erin Kellyová.

Píše sa rok 1989.
V poslednom ročníku strednej školy prestúpi do Louisinej triedy nová žiačka Maria. Je celkom iná ako ostatné dievčatá, s ktorými sa Louise kamaráti – autentická, zábavná, zdravo bezočivá. Už zakrátko sa z tejto dvojice stanú nerozlučné priateľky. 

Rok 2016.
Louise prežíva so svojím synom Henrym každodenné radosti a starosti, vedú vcelku pokojný život, až…
Jedného večera, ako sa preklikáva sociálnymi sieťami, objaví správu: „Maria Westonová ťa žiada o priateľstvo.“
Louise je zmätená a zároveň šokovaná. Jej spolužiačka Maria zmizla bez stopy pred 25 rokmi. Naposledy ju videli na koncoročnom večierku a každý z triedy bol presvedčený, že je mŕtva. Zdá sa, že sa vrátila a bez ostychu žiada Louise, aby sa zodpovedala za dramatické udalosti večera spred 25 rokov.

Adrenalín stúpa s každou stránkou. Po Louisinom ospravedlnení prichádza odpoveď: „Je mi ľúto, nestačí. Nechcem, aby ti to bolo ľúto. Chcem, aby si trpela.“
Louise vždy vedela, že ak raz vyjde pravda najavo, môže prísť o všetko. O zamestnanie, svojho syna aj o slobodu. Mariino náhle objavenie Louise ohrozuje a prinúti ju obnoviť staré kontakty, ktoré dávno v snahe utiecť pred minulosťou prerušila. No keď sa pokúša poskladať mozaiku udalostí, aby  zistila, čo sa tú osudnú noc naozaj stalo, zistí, že ani zďaleka nevie všetko.
Louise teraz bude trpieť.
Kto jej však posiela správy a čo sa vtedy odohralo, že to ešte po 25 rokoch vyvoláva takú nenávisť a zúrivú túžbu po pomste?

Žiadosť o priateľstvo je pútavá psychodráma zo života paranoidnej ženy konfrontovanej s neuveriteľným činom, ktorého sa dopustila ako zúfalá tínedžerka.

Autorka Laura Marshallová vyše 20 rokov organizovala konferencie, ale potom sa rozhodla, že si splní svoj sen a začne písať. Dobre urobila. Prihlásila sa na trojmesačný kurz písania románov. V roku 2016 jej vyšiel debut Žiadosť o priateľstvo a hneď sa umiestnil na druhom mieste v literárnej súťaži Bath Novel Award. V Anglicku sa z knihy predalo 400.000 výtlačkov a paperback sa umiestnil v prvej desiatke TOP bestsellerov časopisu Sunday Times.
Prekladové práva predali do 20 krajín vrátane USA, Nemecka, Francúzska, či Talianska.

Začítajte sa do novinky Žiadosť o priateľstvo:

2016

Správa sa mi v e-mailovej schránke objavila znenazdajky ako blesk z jasného neba: Maria Westonová vám poslala žiadosť o priateľstvo. Na sekundu mi uniká, že ide o Facebook, a vnímam len, že „Maria Westonová sa so mnou chce spriateliť“. Inštinktívne zabuchnem laptop. Mám pocit, že mi v hrdle zrazu narástla hrča, ktorá nasáva vodu, zväčšuje sa a upcháva mi dýchacie cesty. Dusím sa. Snažím sa zhlboka dýchať a nejako sa upokojiť. Možno som zle videla. Určite som zle videla, lebo to jednoducho nie je možné.
Pomaly otváram laptop a rozochvenými rukami sa vraciam do e-mailovej schránky. Svieti to tam čierne na bielom, nič sa nedá robiť – Maria Westonová sa so mnou chce spriateliť.
Až doteraz to vyzeralo na úplne obyčajný deň. Henry dnes prespí u Sama, takže som celý deň pracovala na úvodnom návrhu pre zákazníka, ktorý chcel celý interiér od stien až po koberce a pohovky v rôznych odtieňoch béžovej a taupe, ale zároveň nechcel, aby dom pôsobil nudne.
Keď som videla, že mi prišiel nový e-mail, potešila som sa, lebo som dúfala, že ma namiesto ponukových e-mailov na chvíľu zabaví nejaká súkromná správa.
Teraz by som však bola vskutku vďačná aj za nevyžiadané reklamy a úplne najradšej by som sa vrátila do polospánku spred niekoľkých minút. Určite si zo mňa niekto len nemiestne vystrelil…
Ale kto by to mohol byť? Komu by toto mohlo pripadať vtipné? Kto by mohol vedieť, ako takéto niečo na mňa zapôsobí? Jasné, riešenie je jednoduché. Stačí vymazať e-mail, otvoriť Facebook, vôbec si nepozrieť profil a jednoducho zamietnuť žiadosť o priateľstvo. Jedna časť môjho vnútra ma nabáda, aby som tak urobila, a dáva to hlasno najavo. Mám však aj druhú časť – tichú a hlboko pod povrchom –, ktorá to chce vidieť, vedieť, pochopiť.
Už nerozmýšľam. Potvrdím žiadosť a zrazu som tam – na profilovej stránke Marie Westonovej. Dívam sa na starú, očividne analógovú a neskôr naskenovanú fotografiu. Jemne sa z nej usmieva Maria v zelenom kabátiku školskej uniformy. Vietor jej rozvieva dlhé hnedé vlasy. Pátram po nejakých stopách, ale na stránke je toho veľmi málo. Nemá zverejnených priateľov a okrem profilovky ani žiadne iné fotky.