O chvíľu zasadne väčšina z nás k štedrovečernému stolu a spoločne so svojou rodinou, či priateľmi prisadneme k vianočnej večeri. Ako však vyzerá, čo sa s ňou spája a čo nesmie na stole chýbať v jednotlivých kútoch našej krajiny vám prezradíme v nasledujúcich riadkoch.
Keď zazvoní zvonec…
„Spoločne sadneme k štedrovečernej večeri, keď odbijú kostolné zvony 6 hodín, “prezrádza Ivana z Kysúc. Ich večera sa začína sláviť modlitbou. Každý si dá medový krížik na čelo a spoločne začnú stolovať medovými oplátkami. Pokračujú kapustnicou s hubami, filami, alebo kaprom so zemiakovým šalátom a na stole nemôžu u nich doma chýbať ani chutné zákusky. Do kostola na polnočnú omšu idú všetci spoločne.
Kresťanské tradície spojené s oslavou Vianoc silnejšie prežívajú ľudia na sever Slovenska. Mnohí si prinášajú do svojich príbytkov Betlehémske svetlo, chodia si do rodín spievať koledy, navštevujú sa a radujú. Aj cintoríny svietia oveľa viac ako inokedy.
Na východe bobalky
Bobalky, bobaľky, či pupence, tak zvyknú volať jeden chod jedla ľudia zväčša z východného Slovenska. „Bobalky s makom jednoznačne patria k nášmu štedrovečernému menu. Toto jedlo priniesol k nám domov ocino, ktorý je z východu,“ opisuje Stanka.
Uvidíme to zlaté prasiatko, či nie?
Každoročne sa vynára otázka, či na Vianoce je pôst, alebo nie. Pavlínka zvykne na raňajky vypiť len čaj a dať si k tomu rohlík. „Snažím sa nejesť po tom až do večera, no na raňajky sa najem takto skromne.“ rozpráva o svojich Vianociach Pavlinka z Kysúc.
Cez Vianoce nie je prikázaný hladový pôst, ale dodržiava sa to ako dobrá tradícia. A povedzme si pravdu, mnohým z nás nakoniec večera o to viac chutí.
Kapustnica, strukovinová polievka a slivková tiež
Kapustnica je základ. Tú majú pri štedrovečernom stole asi všetci. No spôsob jej prípravy sa odlišuje. Pavlinka z Kysúc hovorí, že u nich doma sa varí kapustnica z rybacích hláv. U Alexandry z Trnavy mávajú kapustnicu s hríbmi a slivkami. U Michaely zo Žiliny je doma zásadne kapustnica veľmi kyslá, bez mäsa, s hríbmi smotanou a zemiakmi.
Hrachová, alebo strukovinová polievka už nie je súčasťou Vianočného menu v každej domácnosti. Recepty a pravidlá ich prípravy si zväčša do domácnosti prinášajú manželia zo svojich rodín kde vyrastali. Strukovinová polievka sa jedáva preto, lebo má byť symbolom hojnosti v rodine.
Slivky zvyknú ľudia pridávať do polievok či už strukovinových, alebo aj do samotnej kapustnice. Slivkovú polievku však pripravuje Anna z Kysúc. Túto polievku nerobí veľa ľudí, no pri štedrovečernom stole ešte stále kde-tu objavuje.
Na stole nesmú chýbať…
Tradície a zvyky sa spájajú aj so samotným spôsobom stolovania. Ľudia zvyknú dávať pod stôl do každého rohu peniaze, až ich je dostatok aj v budúcom roku. Aj oriešky majú svoj zmysel a význam. Podobne ako peniažky sú symbolom hojnosti. Medzi ovocím, ktoré tiež na stole nesmie chýbať, je aj cesnak. Ten má chrániť rodinu pred chorobami.
Tanier navyše pripravujú ľudia pre náhodných pocestných, iný pre Ježiška. Symbolizuje to našu štedrosť a chuť sa podeliť aj s ostatnými.
Nech už stolujete akokoľvek a nech máte vianočné tradície a zvyky svoje vlastné, milý priatelia, zasadnite spoločne k štedrovečernému stolu a užite si tie krásne chvíle pokoja a radosti. Prajeme vám krásne vianočné sviatky.
