Čo tak dovolenka v Líbyi? Bolo by čo objavovať

1
3008

Ak si odmyslíme nejaký vojnový konflikt a problémy s bezpečnosťou, Líbya by mala čo ponúknuť aj našim turistom. Prvotný problém je v tom, že Líbya má veľmi zlú povesť, čo sa týka…. v podstate za to môže aj režim Muammara Kaddáfiho, ktorý otvorene podporoval terorizmus, lanáril austrálskych domorodcov k sebe na teroristický výcvik, podporoval IRA a podľa všetkého tiež mohol za teroristický útok na let PAN AM, ktorý po explózii dopadol na škótske mestečko Lockerbie. Najviac si svet rozhneval bombovým útokom na diskotéke v Berlíne a niet sa čo diviť, že bola odnedávna Líbya vždy v očiach aj našincov skôr krajina jediného jedného človeka, nikoho iného. Aj dnes však platí, že Líbya je krajina jedného muža, ktorý ju vedie a to za každú cenu. Jeho synovia buď držia armádne posty, vedú olympijský alebo futbalový výber, alebo sa venujú ekonomike v krajine. Celkovo ich má sedem a jediná dcéra pracuje ako právnička. O Líbyi sa v posledných dňoch dozvedáme len a len o nepokojoch, vojenských konfliktoch a stretoch odporcov Kaddáfiho režimu. Mnoho povstalcov už viac nesúhlasí s vládou muža, ktorý je na čele krajiny takmer 40 rokov. Z nepokojov z počiatku inšpirovaných z Egypta a Tuniska sa vykľula občianska vojna, ktorá prinútila NATO, Európu a USA konať. Ak by sme si ale mohli odmyslieť tieto nepokoje, ktoré sú len dôkazom toho, že krajina by už rada dostala zmenu, dostali by sme sa k zaujímavému miestu, ktoré je možno neprávom prehliadané našimi turistami. Líbya by mohla ešte výrazne zamiešať kartami na trhu zájazdov…. prečo?

Niečo z minulosti turizmu
Líbya samozrejme lákala vždy turistov. Počas kolonizácie Talianmi pred II. svetovou aj po nej bola krajina pod obrovským tlakom rýchleho technologického vývoja. Prichádzali investície, rovnako ako turisti, a to najmä z Talianska a Británie. V polovici minulého storočia sa objavila ropa, čo celkom zmenilo význam krajiny. V roku 1972 sa k moci dostal Kaddáfí a to zbabelým (v podstate len slovným, či papierovým) zvrhnutím kráľa, ktorý v tom čase ani nebol v krajine, ale v Turecku na liečení. Krajina už nebola miestom, kde boli cudzinci a investori vítaní. Váženie si ich pomoci neprichádzalo do úvahy a mnohí, čo sa sem prisťahovali z Európy krajinu začali húfne opúšťať. Kým sa po celom svete rozvíjal turistický ruch a rozvíja sa neustále, Líbya sa držala skôr v úzadí. Nepotrebovala nikdy turistov, akoby jej stačila len ropa a všetko prírodné bohatstvo, čo mala. Podpora cestovného ruchu nebola badateľná nikde. Ani len cestopisy alebo literatúru z ciest po Líbyi by sme len tak ľahko nenašli. Niekoľko sankcií OSN odtrhlo Líbyu od záujmu zahraničia a keď sa pred niekoľkými rokmi sankcie zrušili, ihneď sa Líbya stala aj pre upokojenie Kaddáfiho povahy, lákavým miestom pre rozvíjanie obchodu. Rovnako tak aj turizmu.

Líbya dnes a historické poklady ponechané súčasnej generácii
Dnešná Líbya je pokojnejšia. Výnimočne dobrá je úroveň vzdelania mladých. Ľud bol spokojný viac menej až na otázky politiky a životnej úrovne. Väčšina ľudí je sústredených do troch najväčších miest Tripolis, Benghází a Misurata a práve o nich tiež často počuť v médiách, keďže boli miestami stretov vládnych síl a povstalcov. Každé z týchto miest má rôznu históriu. Nuž a vlastne celá Líbya je jedným veľkým archeologickým náleziskom. Krajinu v minulosti ovládali Feničania, Berberi, Gréci a Rimania. Každý z národov tu ponechal viacero stavieb, významných budov, pokladov, sôch, vodovodné kanály, ulice, mozaikové výzdoby rozpoznateľné a viditeľné dodnes niekedy v neporušenom stave pod holým nebom medzi troskami zarastenými trávou. Je tu viacero lokalít s antickými divadlami, chrámami zasvätenými gréckym bohom. Ba čo viac, Líbya má predsa pobrežie pri Stredozemnom. To je práve to more, ktoré každoročne láka milióny turistov z celej Európy, ale aj Ázie a Afriky. Po pobreží celej dĺžky Stredozemia by sme našli len dve miesta, ktoré nie sú na zozname turistami obľúbených krajín. Alžírsko a Líbya. Veď máme tu Taliansko, Grécko, Chorvátsko, aj Izrale, no najmú Egypt, Tunisko, Maroko, Španielsko a Francúzsko. Krajiny, ktoré využívajú more na turistiku a sú pre to aj vyhľadávané. Líbya má z pomedzi všetkých krajín Stredozemia absolútne najdlhšie hranice = najdlhšie pobrežie = najviac možných pláží. Čisté more, čisté pláže a úžasné možnosti ponúka v krajine mnoho prímorských miest. Dnes je Líbya vyhľadávaná najmä turistami západnej Európy. Zájazdy sem však možno zakúpiť aj u nás a väčšinou sa lieta priamo z Prahy do hlavného mesta Tripolisu. Programy bývajú zamerané na poznávanie. Záujem v súčasnosti upadol ešte viac.

Čo by bolo, keby bolo?
Pri myšlienkach, „čo by bolo ak by bolo“ v krajine viac istoty bezpečia, sa nedá pochybovať, že by krajina neupútala. Našim turistom by mala čo ponúknuť. Nie sú to však len pamiatky, mestá, parky, bohaté múzeá s mnohými pokladmi, pobrežie s plážami, ale napríklad aj množstvo oáz, miest na nehostinnej Sahare, ktorá tvorí väčšinu rozlohy. Možno nazrieť k originálnym Tuarégom a k ich spôsobu života. Je možné okúsiť pravú atmosféru arabského sveta na miestnych trhoch a v bazároch. Turizmus stále nie je rozvinutý a nemá zrejme stále podmienky na to, aby mohol osloviť predajcov a touroperátorov pre organizovanie veľkých výrazných zájazdov s klasikou = kvalitný hotel, all inclusive, pláž a nejaké možnosti zábavy. Ale je to škoda. Líbya je totiž prekrásna krajina, s úžasnou prírodou a históriou datovanou až do praveku. Na svojom území má aj poklady vo forme malieb praľudí na skalách, hoci na miestach nehostinnej Sahary, zachytávajú obrázky opíc, slonov a žiráf, ktoré v Líbyi istotne nežili posledných aspoň tisíc rokov, mimo tie v zoologických záhradách, ktoré tu samozrejme majú tiež. Ale človek nikdy nevie. Možno nakoniec mladí Kaddáfiojvci pochopia, že podporiť cestovný ruch a zvýšiť povedomie zahraničia o bezpečnosti krajiny, môže znamenať len dobrý krok. Raz sa ropa minie, a dôjde aj tá líbyjská. Záchranou môže byť pre ňu nakoniec práve turizmus… To potom aby sa malo Tunisko s Egyptom na pozore. Stačí dobrá kampaň, dobré informácie a Líbya môže byť hitom číslo jeden. Len aby po vojne naozaj čo z pamiatok zostalo. NATO sa totiž nebráni útočiť aj na antické pamiatky v ktorých mieni Kaddáfí ukrývať zbrane, hoci sú chránené UNESCOm…

O Líbyi si môžete viac prečítať, rovnako ako aj o miestach a zaujímavostiach na stránkach www.libya.sk

(photo:  na obrázku archeologické miesto – ruiny mesta Cyrene, video: Sabratha neďaleko Tripolisu známa pre rímske stavby a náleziská)

Comments are closed.