Existuje niekoľko dôvodov na nedochvíľnosť no ich príčina môže byť komplexnejšia ako si myslíte.
Ak sa to niekomu stane raz, považujete to za bezvýznamné. Niektorí však meškajú permanentne a vždy keď sa dostavia, lapajú po dychu. Vtedy vás začne zaujímať čo za tým asi je.
Dochvíľni ľudia si môžu myslieť, že nedochvíľni ľudia sú pasívno-agresívni a že ich čas je cennejší ako tých, ktorí na nich čakajú. Dôvody oneskorenia sú však všeobecne komplexnejšie. Dôvodom môže byť opak arogancie. Mohlo by sa stať, že si dostatočne nevážia sami seba. Ak je to tak, mohli by byť neschopní pochopiť, ako by ich nedochvíľnosť mohla vadiť ostatným?
Toto vysvetlenie môže platiť pre spoločenské situácie, ale prečo títo ľudia zmeškajú lety, autobusy a vlaky? Možno ide o testovanie teórie: „Keby som bol dôležitým človekom, vlak by na mňa počkal.“ Pretože to tak nie je, pocit bezvýznamnosti sa posilňuje.
Oneskorenie môže byť tiež spôsobené, keď máme neochotu zmeniť aktivitu – ukončiť jednu činnosť a začať ďalšiu. Nechce sa nám vstávať tak radšej ostaneme v posteli. Ukončenie činnosť, ktorá nás úplne pohlcuje a urobiť niečo iné, môže byť nepríjemné, vyžaduje vôľu. Ak však nestihneme všetko ukončiť načas, keď na nás niekto čaká, hrozí nám, že budeme považovaní za sebeckých.
Niektorí oneskorenci jednoducho akceptujú, že meškávajú a nemôžu s tým nič robiť. Avšak dochvíľni ľudia si myslia, že oneskorenci majú na výber a môžu sa rozhodnúť, že budú chodiť načas a zotrvať v tomto rozhodnutí.
To je pravda iba v prípade, že ide o vedomé rozhodnutie. Ak sa iba pokúšajú byť presní, nebude to fungovať.
