Čo prezradil masový hrob po 400 rokoch

0
2638

Obyvatelia nemeckého mesta Lützen stáli v novembri 1632 pred smutnou úlohou. Po jednej z ťažkých bitiek Tridsaťročnej vojny museli pochovať 9000 vojakov. Archeológovia tento hrob pred pár rokmi odkryli a z analýzy kostí zistili viac o násilných životoch a úmrtiach v tejto ére. 

Tridsaťročná vojna patrí k najkrvavejším udalostiam európskej histórie. Vzhľadom na percento stratenej populácie bola dokonca smrtonosnejšia ako druhá svetová vojna či morová epidémia v štrnástom storočí. Konflikt trval v období 1618 – 1648. Odštartovali ho spory medzi katolíkmi a protestantmi. Brutálne boje zasiahli veľkú časť strednej Európy, no väčšina bitiek sa odohrala na území dnešného Nemecka.

Obyvateľstvo nedevastovali len úmrtia na bojiskách, ale aj hlad a choroby. Obe strany sa spoliehali na podporu zahraničných žoldnierov, ktorí boli lojálni tomu, kto zaplatil viac. Okupujúce vojská terorizovali civilistov v mestách a na dedinách.

Jeden zo zvratov vo vojne nastal v roku 1630, keď sa Švédi zapojili do bojov na strane protestantov. Švédsky kráľ Gustáv II. Adolf viedol viacero víťazných ťažení pred tým, ako 16. novembra 1632 zahynul v bitke pri Lützene neďaleko Lipska.

Boli na tom zle už pred bitkou

Archeológovia zamerali presné miesto bitky pri Lützene v roku 2006, keď s pomocou detektora kovov našli tritisíc projektilov, munície a ďalších objektov z boja. Pri ďalšom kopaní v roku 2011 objavili masový hrob. Vedci preskúmali 47 kostier, pričom sa sústredili na smrteľné zranenia. Podľa ich výsledkov bola väčšina mužov v zlom stave už pred poslednou bitkou. Šestnásti mali na hlave staršie zranenia, jeden z nich sa postavil na bojisko dokonca so štyrmi poraneniami hlavy. Dvadsaťjeden ďalších utrpelo už pred dňom smrti fraktúry rúk, nôh či rebier.

Ako výskumníci vedeli, ktoré zranenia boli spôsobené počas bitky a ktoré pred ňou? Celkom jednoducho. Ošetrené rany boli staršie, neošetrené utrpeli vojaci v deň smrti. Viacerí z nich mali na kostiach známky porezania. Len v ojedinelých prípadoch však rezné rany spôsobili smrť. Viac ako polovica sa stala obeťou streľby. Dvadsaťjeden z nich malo na hlave strelné rany, u ďalších jedenástich kostier našli dokonca v lebke náboj.

Vysoký počet strelných zranení je na vtedajšie obdobie nezvyčajný. Vyplýva to z porovnania s masovými hrobmi vo Wittstocku a Alerheime, kde sa takisto bojovalo počas Tridsaťročnej vojny. Podľa výskumníkov sa na začiatku 17. storočia na boj zblízka ešte stále najčastejšie používali meče a nože.

Podľa historických záznamov utrpela pri Lützene zdrvujúcu porážku elitná jednotka švédskej armády po nečakanom úteku kavalérie katolíckej armády. Podľa zvyškov guliek kavaléria útočila pištoľami, mušketami a karabínami. Dobové knihy sa zmieňujú o tom, že vojaci si vkladali náboje do úst, aby mohli čo najrýchlejšie dobíjať svoje zbrane. Dve z kostier v masovom hrobe mali naozaj v ústnej dutine nepoužité náboje.

Výskumníci špekulujú, že väčšina pochovaných mužov pochádza zo švédskej armády. Je však pravdepodobné, že v hrobe skončili aj katolícki bojovníci. Pri kostrách sa nenašiel dostatok zvyškov oblečenia. Vojakov zrejme po smrti vyzliekli z uniforiem. Niektoré telá vyzerali byť starostlivo uložené, iné len vhodené do masového hrobu. Pravdepodobne sa o to postarali mešťania pár dní po tom, ako sa obe armády presunuli ďalej.

„Dá sa pomerne jednoznačne predpokladať, že obyvatelia Lützenu nemali k padlým vojakom pozitívny vzťah bez ohľadu na to, na ktorej strane bojovali. Každá bitka počas Tridsaťročnej vojny priniesla mestskému obyvateľstvu len skazu,“ uzavreli výskumníci.

Čítajte tiež:

Miznúca divočina. Zvieratá, ktoré možno ďalšie generácie nezažijú

23 úžasných miest na planéte, ktoré možno nepoznáte

Ako funguje myseľ narcistu

 


https://www.livescience.com/59302-germany-thirty-years-war-grave-revealed.html

ZANECHAŤ ODPOVEĎ