Dobrý pocit na oplátku na Ďakujeme.sk

0
614

Vianočná „dielňa“ pomoci v Dakujeme.sk opäť pracuje na plné obrátky a to už po 14 rok. 

Každý rok na Vianoce náš portál uverejní osudy rodín, jednotlivcov, ale aj škôl, krízových centier, klubov…  ktorým prispejeme finančným darom. Pomáhame, lebo vieme,  že sa na nás obracajú ľudia v situácii, keď už vyskúšali všetko ale pomoc neprišla.  

V čom sa líšime od iných druhov pomoci je, že nestanovujeme podmienky pre tých, ktorí nás môžu požiadať o pomoc.

Dakujeme.sk je pre všetkých. Nestanovujeme hranicu príjmu – pomohli sme rodinám, kde príjem majú obaja rodičia, ale operácia pre ich dieťa je úplne iná finančná realita. Na tú by nenašetrili nikdy.

Nestanovujeme vek – píšu nám druháčikovi, ktorí chcú pre svoju triedu niekoľko notebookov. Píšu nám staré mamy, ktoré vychovávajú svoje vnúčatá a potrebujú pomoc.

Píšu nám súkromné osoby ale aj sociálne pracovníčky, riaditeľky škôl, dôchodcovia. Vieme, že starosti raz môže mať každý.

Tieto Vianoce sa nám zdajú omnoho ťažie. Viac a viac ľudí nás prosí, aby sme im pomohli s denno-denným prežitím. S jedlom, so šatstvom pre deti. S pračkou. S posteľou. Sme zavalení telefonátmi a listami, kde chcú ľudia len také „obyčajné“ veci. Pre nás drobnosť, pre niekoho nedosiahnuteľná vec.

Pred mesiacom sme mali telefonát so sociálnou pracovníčkou. Hovorila, že nikdy nemala  toľko mám, ktoré museli dať svoje deti do domovov, lebo už nevedeli ako ďalej. Čiže nie mamy, ktorým bolo deti nutné zobrať pre dlhodobé zanedbávanie, ale mamy, ktoré to vzdali a aby ich deti neboli hladné, ostalo im len toto riešenie.

Niektoré príbehy sa dramaticky menia v priebehu výzvy – mamička, ktorá nás prosila o pomoc zomrela v priebehu dvoch týždňov. Teraz pomáhame jej dcére, ktorá má tiež rakovinu. Tri roky sa starala o chorú mamu a na ňu jej neostal čas.

Máme mamy, ktoré akokoľvek sú chudobné, chcú aby ich deti mohli študovať. Zbierkou im pomáhame vyzbierať na počítače. Píšu nám: „Učiteľky v škole nám vyčítali, že len jedno dieťa je na on-line vyučovaní. Ale keď mi máme len jeden mobil.“ (A deti tri )

Niektoré výzvy majú byť vianočným prekvapením. Tí, ktorí pomoc potrebujú ani nevedia, že ich dobrý kamarát zobral pomoc do svojich rúk a napísal nám. Takto to bolo s počítačom, ktorý sa dostal k svojej majiteľke.

„Viete, oni už nemajú silu písať, preto to robíme za nich.“ Povedia nám ľudia, keď sa s nami rozprávajú.

Ale viete, čo je veľakrát vedľajším efektom pomoci? Že medzi sebou rodiny nadviažu kontakt. Niekto si zoberie rodinu pod svoje krídla dlhodobo. Máme darcu, ktorý každý mesiac pomáha sumou 100 eur mamine so 4 deťmi. Zaviazal sa na rok.

Medzi dvoma rodinami jednoduchá pomoc so zakúpením špeciálnej postele prerástla do rodinných väzieb. Pani, ktorá si čítala u nás príbeh rodiny s postihnutým chlapcom – spravila sama vo svojej práci zbierku. Vyzbierala na posteľ, dala ju zhotoviť stolárovi a ešte ju aj priviezla. Odvtedy sa obe rodiny navštevujú, stretávajú na narodeniny, na birmovku. Mamičky si dohadujú terapie a liečenia so svojimi deťmi tak, aby ich absolvovali spolu.

Finančná pomoc veľakrát presiahne len peniaze poslané na účet.

Vzniká sociálny kapitál, súdržnosť, spolupatričnosť.

Keď sa teda pýtame, kedy máme myslieť na slabších, my by sme povedali: „Vždy a v tejto dobe ešte viac.“

Pribeh: Veľké/malé potešenie pre Dominika

ZANECHAŤ ODPOVEĎ