Bolo to tento posledný víkend, čo sme sa naša redakcia stretli v upršaný večer na južnom SLovensku s človekom z východu, ktorý bol zhodou okolností na jednom z castingov do reality show Farma 2. Porozprával nám niečo o tom, aká tam bola atmosféra, a ďalšie informácie trochu podobné na tie, ktoré nám už spomínal náš priateľ čerstvo po castingu (publikovaný článok o tom, ako bolo, ktorý nahneval výrobcov šou, aj keď v ňom doslova nebolo nič). Michal však dodal, že je nesmierne rád, že sa nikam nedostal a ďakuje aj sám sebe, že nebol dostatočne zaujímavý. To mu povedali na castingu, lebo oni „hľadajú naozaj poriadne tváre, ktoré majú čo ponúknuť“. Dnes je nesmierne rád, že sa nedostal do ďalšieho kola a vôbec na Farmu.
Michal si spomenul aj na Romana, ktorý na casting prišiel ako žena, no prezrádzal ho veľký nos a chlapský hlas. „Prekvapil už pred vchodom, kde prišiel k chlapom a hoci vyzeral ako žena, vypýtal si chlapským hlasom oheň. Staršiemu chlapovi vedľa mňa, keď to počul, prišlo nevoľno a bolo to na ňom vidno. Ešte samotný casting vyzeral ako tak fajn. Dlhé čakanie sa vlieklo, občas prišla a zas opadla tréma. Nuž a keď sa o niekoľko hodín nádeje rozplynuli, z počiatku som bol smutný…“ povedal Michal. Sledoval však niektoré diely a poprosil nás, aby sme jeho vďačnosť zvečnili do článku, lebo televízií písať nebude. 18. a 19. februára bol napustený v liehu od radosti, keď mu došlo naplno, že tam nie je. Najskôr šiel do šou, aby pomohol rodine, ale pri rodinnom stretnutí sa zhodli na tom, že viac jej pomohol bez šou. Nebol to len Michal, ktorý ďakuje, že sa do čou nedostal, ale aj dvaja ďalší s ktorými sme sa len náhodou skontaktovali cez náš celkom prvý zdroj.
Prečo a čomu je vlastne rád?
V prvom rade je rád, že sa vyhol neuveriteľne nechutným medziľudským vzťahom, nechutnej drzosti, doslova vulgárneho šialenstva niektorých absurdných súťažiacich. Vyhol sa nervom, brutalite aj nechutnostiam, ktoré neboli najčastejšie zo strany televízie, ale od ľudí na farme. Michal je totiž veľmi rád, že hoci žije ako pes na pokraji chudoby od výplate k výplate, má stále svoju dôstojnosť, ktorá mu naďalej zostáva a keďže nás tento jeho názor v plnej miere zaujal, dovolili sme si ho publikovať.
