Recenzia: The Last of Us, výnimočná hra zo sveta zničeného zombie a bezprávím

0
2481

Najočakávanejšia hra minulého roku na konzoly THE LAST OF US znie z názvu tvrdo a z obalu dostávate dojem postapokalyptického príbehu. Priznám sa, že hit minulého roku vyrábaný exkluzívne len pre Playstation 3 samotným Sony, lákal aj mňa. Zároveň sa musím priznať, že som do styku s PS3 doteraz neprichádzal a tak malá zmena nikdy neuškodí. Z pohľadu človeka nezbehlého v hernom svete tejto hernej konzoly je v tejto chvíli krásne všetko, no THE LAST OF US má niečo, čo je opodstatnene nazvateľné za lákavé, prepracované a súce vášho záujmu.

The Last of Us

Zombie
Nemrtvých už sme mali dosť vo filmoch aj v hrách. Pritom neustále je možné vyrobiť niečo, čo sa síce dotýka tejto tematiky, a predsa prináša niečo celkom nové, alebo ide po svojej osi, ktorá len náhodou vedie súbežne s osou Zombie. To je prípad aj tejto hry. Zombie sú v celom svete tam vonku, či cez deň alebo noc. Hra však nie je len o bezhlavom kosení znetvorených skoroľudí, ale má svoju logiku, niekoľko príbehov, úloh tvoriacich jednu veľkú líniu. Ak ste podobne ako ja doteraz za herný počítač nevysolili veľký balík, možnosti PS3 pri podobných hrách vás potešia. Je to zážitok, dá sa povedať.

Úvod do hry
LAST OF US vychádza v klasickom prevedení na jednom disku, ktorý je spustiteľný s krátkou inštaláciou pomerne rýchlo. Loading v podobe prachových guličiek osvietených svetlom v tme nemá chvíľu označenie načítavania a tak som si sprvu myslel, že ide len o nejaké zdĺhavé intro. Následne zobrazené nastavenia menej zdatným v angličtine umožnia zapnúť češtinu a to aj v rámci tituliek v hre. Hra je veľmi rýchlo po načítaní spustiteľná. Hráč spoznáva malé dievča a muža, jej otca, ako sa neskoro večer stretnú v obývačke. Dievča obdaruje svojho otca hodinkami k narodeninám a zaspí na pohovke. Otec ju zanesie do postele a keď sa prebudí, otec je preč. V tejto chvíli prichádza prvé zoznamovanie hráča s ovládaním. Video vo veľmi peknej a ostrej grafike sa zmení na gameplay v rovnakej detailnej grafike. Priznám sa, že v tejto chvíli som po chvíľke ovládania nedával nádeje hre, že si ma získa a budem v hraní pokračovať. Minimálne skúsenosti s ovládaním postavy cez gamepad sa ale ku podivu veľmi rýchlo vylepšovali. Celý úvod končí vždy rovnako a rozhodovanie v tejto fáze hry neprinesie nič iné v ďalšom pokračovaní. Otec, ktorý sa v noci vykradol z domu sa vracia a za ním niekoľko zombie. Unikajú z domu na aute v snahe nájsť cestu preč z predmestia nepripraveného na niečo také, ako je útok vraždiacich zombie. Tu si všímam asi prvý krát vôbec v nejakej hre neobmedzenosť pohybu postavičky v rámci sedadla automobilu. Dcéra hlavného hrdinu Joela, sedí na zadnom sedadle a jej postava je pohyblivá. Neobmedzujete sa na jednu polohu, pri ktorej musíte sedieť a hľadieť jediným smerom. Pokojne môžete postavou otočiť, posunúť ju k jednému oknu, alebo druhému a podľa toho sa chová. Prvý dôkaz prepracovanosti engine prináša druhý a tretí. Plameň ohňa vytvára tieň každej postavy, či predmetu. To isté umelé svetlo. Pokiaľ prechádza vaše auto, či postava cez svetlo a vytvára tieň, vidíte ho nie ako náznak, ale ako presný obrys v geometrickej presnosti voči svetlu.
Už to každý vie, alebo sa s tým stretol. Neprezradím nič závažné. Malé dievča v úvode hry zomiera po zastrelení vojakom, ktorý v súvislosti so sťaženou situáciou a nakazenosťou, akoby nebral rozdiel medzi zombie a ľuďmi. Aspoň ten dojem má vyvolať táto situácia. Smrťou dcéry sa začína predĺžené čiastočne hrateľné intro. Tá hlavná hra začína až 20 rokov neskôr, keď je z mladému otca skúsený chlapík.

Prvé okúsenie kampane
Svet poznačený apokalypsou v podobe smrteľnej nákazy zombie, sa stal bojiskom armády, svetlonosov, ľudí s veľmi malými právami a samozrejme nakazenými. Tí nemajú jedinú podobu, ale spoznáte aj clickerov a runnerov. To, že má človek v tejto dobe len malé možnosti a má hodnotu podobne ako potkan v kanáloch, pocítite čoskoro. Kto je ozbrojený a vojak, ten je pánom situácie či miesta. Kamarátka Tess, spolupútnička prvými misiami s Joelom, sa objavuje hneď v úvode hry a sprevádza hlavnú postavu až na pár výnimiek, keď vás sutiny rozdelia, neustále až po Capitol… nebudem prezrádzať. Hlavná dejová línia, ktorá pozostáva z úlohy získať zbrane, sa čiastočne zmení na kuriérsku službu dopraviť malé dievča do rúk svetlonosov. Lenže v priebehu plnenia tejto misie sa pritrafí ešte zopár úloh, ktoré priamo súvisia s hlavným dejom a obohacujú tak jej smerovanie.

Úlohou vašej postavy je unikať vojenským strážam a hliadkam, ktoré nebojujú priamo proti vám, ale proti všetkým, čo sa nepodriaďujú ich príkazom. Podstatnou vecou v celej hre je, že hoci môžete používať zbrane, rúrky, rôzne nástroje, revolvery, strelné a chladné zbrane, vo veľkej väčšine prípadov existuje šanca dostať sa zo situácie aj bez vyvolania rozruchu a ponúknutia vlastného krku krvilačným zombie. Situácia v rozpadnutej výškovej budove síce nie je tento prípad. Tam budete musieť zneškodniť jedného zombie pristúpením zozadu nožom, ktorý buď nájdete v tmavej chodbe, alebo si ho poskladáte z leukoplastu a nožníc. Postupne takto v tichosti zneškodníte niekoľko z nich a tých zvyšných, či chcete alebo nie, prilákate do hromadnej bitky k svojmu telu bližšie. Sú zvládnuteľný aj holými rukami, no chce to šťastie, či cit. Ošetrovaciu sadu si taktiež môžete vyrobiť pospájaním niekoľkých predmetov a to isté platí aj pri niektorých zbraniach, ktoré si môžete doplniť o iné predmety. Na škodu a smutné je, že raz pichnutý nôž ostáva v zombíkovi a postava ho viac nepoužije. Aj baseballová pálka, či drevený trám má životnosť tak dvoch troch protivníkov a potom sa predmet rozpadá na kusy. Škoda, aj keď podľa viacerých hráčov viac realistické. Osobne ma príliš nepotešilo, keď som ušetrený nástroj po dlhšom intro videu stratil a musel som nájsť nový. Obsah inventáru sa však nestráca a zachováva sa rovnako ako poskladané predmety a nápoje.

Video v zombíkmi zamorenou miestnosťou

Ovládanie postavy
Priznám sa, že som mal z počiatku problém naučiť sa ovládať pohyb či streľbu. Komu robí problém streľba, existuje možnosť nastavenia navádzania zameriavača na nepriateľa. V konečnom dôsledku je i tak streľba na vás, ako na hráčovi samom. V klasickom ovládači si hráč nájde všetko, čo potrebuje. Beh, skrčenie, branie, aktiváciu, streľbu, či zameriavanie. Postava pomocou SELECT umožňuje vstup do inventára, kde sa nachádzajú všetky zdvihnuté predmety. Samozrejme je počet predmetov obmedzený. Leukoplast, voda, cukor, či nožnice, spolu s inými predmetmi je možné spájať a skladať z nich ďalšie nástroje. Skladanie si žiada krátky čas a pospájať si nôž s rukoväťou pod útokom zombie je teda hlúposť. Vždy je výhodou vytvoriť si zopár nástrojov v čase pokoja niekde v úkryte, čím sa uvoľní aj miesto v inventári. V ňom je možnosť získavať a meniť vylepšenia vlastností. V hre samotnej počas prechádzania ruinami budov a skladov nájdete občas aj stoly s lampičkami, na ktorých je možné vybaliť svoj ruksak a vylepšovať zbrane pomocou ozubených kolies, ktoré majú byť akýmisi dielmi a zbierate ich po svete.

Vaša postava disponuje schopnosťou zamerať sa sluchom na okolie a vycítiť presne polohu nepriateľa. Táto schopnosť dokáže pomôcť v rôznych misiách, ak chcete lepšie vedieť, kde je nepriateľ, za stenou, prípadne na poschodí. Osobne pričasto skáčem na smerové šípky, ktoré v hre neznamenajú pohyb postavy. Ide o silu zvyku zo starších konzol, kde skrátka vľavo znamenalo vľavo a v pravo vpravo. Ibaže v tomto prípade smerové šípky majú funkciu prepínania zbraní. Zaujímavosťou je, že ovládač a konzola vnímajú intenzitu zatlačenia páčky pohybu vľavo, či do strán. Práve citlivosť zatlačenia sa odzrkadľuje aj na citlivom posune postavy v hre. Pri skrčení a nepatrnom posunutí páčky urobí postava len jemný a pomalý krok. Výborne prepracované, zároveň dôležité, keďže mnoho protivníkov má uši a zvuky chôdze ich prilákajú. Prepracovanosť celého okolitého sveta vám nehrá do karát, pretože na okolí je množstvo sutiny, odpadu, škatúľ, dreva, fľaší… Pokiaľ sa pohybujete v ich blízkosti a šliapete po škatuliach, nuž nemožno sa diviť, že prilákate pozornosť polomŕtvych beštií.

Počas hry sa stretnete s miestami, kde je nutné plávať, prípadne sa potápať. Pri tápaní v bezradnosti pomáha L3 (stlačená ľavá páčka), ktorá nasmeruje, keď si nevie hráč rady. Pri jednej potápačskej misii som si rady nevedel hneď, hoci nebola taká komplikovaná. V jednej zatopenej budove je nutné podplávať do inej miestnosti. Ovládanie pri potápaní je trochu iné, je viac zamerané na pravú páčku na ovládači, no pri troche cviku na to prídete. Obmedzuje vás len vzduch v pľúcach. Po pravde, 20 rokov odstáta voda v sutinách a hnijúcich zvyškoch kadečoho… tam by som sa osobne nepotápal a určite neotvoril oči. Žiaľ postava nemá na výber…

Únik do metra a prechod do lesa

Je na čo pozerať
Je to len hra, no miestami pripomína veľmi ostré a pekné fotografie z reálneho sveta. Najlepšie grafika vyniká pri plnom svetle, kde je viditeľná a až pekne reálna hra so svetlom. Slnko a striedanie jeho polohy slnka v závislosti od miesta, zástavby a času, je zážitkom, ktorý len dodáva k dokonalejšiemu pocitu z hry. Tieň je prepracovaný. Či pri umelom, tak aj prirodzenom svetle postavy a predmety zanechávajú tieň. Pri baterke sa mení podľa polohy a vzdialenosti tak vierohodne, že sa možno i vy pozastavíte nad tým, že si vôbec dali na takých detailoch záležať.

Denné svetlo a slnko tvorí nádhernú grafiku. Budovy a architektúra pripomínajú reálne mestá, bočné uličky a opustené sklady. Tvorcovia sa snažili vystihnúť situáciu, kde je všetko zničené a zanedbané. Typické, postavy nepotrebujú jesť a ani na toaletu. Rovnako tak je však typické vo svete hier, že jediná starosť je prežiť a tá dostane zabrať. Mnoho misií, alebo presnejšie častí hry sa dajú prejsť bez nutnosti prilákať tú najväčšiu pozornosť a hromadného útoku nepriateľov. Buď ich obídete, alebo zneškodníte v tichosti postupne. Samozrejme, žiadna hra nie je dokonalá, no LAST OF US sa približuje k hernej dokonalosti enginom, a umelou inteligenciou. Aj na ňu sa dá pozerať, hoci príliš času na pozorovanie nebýva. Ich reakcie, pohyb a správanie pre slabšie povahy môže byť strašidelné. Pobavila však aj situácia, keď sa spoločník Bill stretol so zombie, zasekli sa oproti sebe v misii „CINTORÍN“, pár krát vrazili do seba a bez nejakých ďalších následkov sa rozišli, Bill zaliezol za hrobku a zombie pokračoval vo svojej bezduchej prechádzke. Skúsim do neho vraziť ja a zahryzne sa mi do krku. Toto je však ojedinelá situácia, ktorá sa napríklad pri druhom hraní už nezopakovala ani v celej hre.

Detaily
Hra poteší ľudí, ktorí si potrpia na detailoch. Sú to rôzne voľné predmety, pohyb samotnej postavy, jej schopnosti krytia a skrývania sa za predmetmi. Všimol som si, že aj postava skrytá v tme je nevidená. Hra ponúka detailistom dôvod na obdiv možno v odrazoch. Okná, sklá, zrkadlá, aj voda, či lesklý povrch skla na okolí. Tam, kde čakáte akýkoľvek odraz v realite, objavuje sa a nezabúda sa naň ani v LAST OF US. Áno, samozrejme ide o absolútnu samozrejmosť. Som však odchovanec PC hier, kde podobné detaily a maximálne rozlíšenie s najlepšími možnosťami grafiky sú vecou nákladného hardware, pričom pri PS3 je to priamo v plnej kráse priamo. Práve táto plná krása dokáže nadchnúť a potešiť hráča, umocniť pôžitok z hry a možno to je dôvod, prečo po jednom prejdení pokračujem druhý krát.
Fyzika. Veru, aj fyzike je nutné venovať pozornosť. V hre vás síce nečaká prílišné premýšľanie ako napríklad v Tomb Raider, neodkrývate hrobky, neprevažujete váhy, laná a padacie dvere, no i tu občas pomôže premýšľanie. Rebríky alebo dosky vás dostanú cez drobné priepasti. Občas bude nutné niečo zapnúť, no nie je toho toľko, možno aj preto, že elektrický prúd je v tejto dobe vzácnosť.

Plusy

  • príbeh, ktorý nie je čisto o zombie
  • výborná grafika
  • umelá inteligencia
  • prepracovanosť detailov okolia
  • dobrá a dlhá hrateľnosť, zároveň atraktivita lákavosť

Mínusy

  • titulky sa pri niektorom zapnutí neobjavia a opäť sa ukážu pri reštarte misie, alebo až po niekoľkom zabití
  • exkluzívne a jedine pre PS3, takže je nutné mať konzolu
  • sviatočný hráč môže na pár miestach bez rozmýšľania a skúšania tápať.

Zhrnutie
Hra je nepochybne jeden z najlepších kúskov minulého roka vo svete hier celkovo. Základným faktom pri hodnotení celej hry je, že nenudí. Pohltí vás a hoci neprináša neustále závratné novinky, ide o postupné odmeny, zmeny lokácií a príbehovej línie do takej miery, aby nepôsobila odpudzujúco. Sú misie, kde ste bez rozmýšľania stratení a je potrebné skúšať, no zväčša je to len o taktike a stratégií tichého prešmyknutia a zneškodňovania nepriateľa. Hráč sa nudiť nebude, to aj v prípade, že je zvyknutý na iné žánri. Pokiaľ dá šancu hre, a dokáže sa naučiť ovládanie, čo bolo pre mňa nekonzoláka komplikovanejšie, môže si užiť slušné hodiny kvalitnej hry. Zo zásadných mínusov nenachádzam nič podstatné. Pre sviatočných hráčov je to možno fakt, že v niektorých misiách naozaj nemusia nájsť cestu ihneď a nápoveda cez L3 nie vždy funguje. V každom prípade je to ukážka umu Naughty Dog, mimochodom rovnakého výrobcu ako Uncharted a tiež slávnej Playstation odrhovačky Crash Bandycoot.
Survival horor v hernej verzii prinesie niekoľko zmien medzi spoločníkmi hlavnej postavy, aj medzi protivníkmi. Hráč sa stretáva aj so špeciálnymi protivníkmi, kde stačí šikovnosť a neraz aj vhodná vzdialenosť k útoku.

The Last of Us v českej verzii v predaji: Gameexpres.sk
PS3 konzola s hrou Brink zadarmo: Super Slim (12 GB): 163 EUR – GameExpres.sk