O tom, že Paríž si zaslúži oprávnene pozornosť turistov celého sveta nemôže byť ani najmenších pochybností. Nie je to len Eiffelovka, Víťazný oblúk, Louvre a jeho Mona Lisa, Chrám Matky Božej a Moulin Rouge ale je to ešte možno tisíc často aj zaujímavejších miest než tie spomenuté. Vy tieto miesta už nejaký čas objavujete prostredníctvom článkov na našom webe. V tomto smere vďaka za cenné informácie a fotografie patrí Márii Dopjerovej-Danthine. Je autorkou niekoľkých publikácií, no v spojení s Parížom vás najviac bude zaujímať kniha Paríž – moja láska, môj život.
Ako dlho musí mesto ako Paríž pôsobiť na človeka, až dostane chuť o ňom napísať knihu?
V Paríži stačí minúta na to, aby sa ním človeku naplnilo srdce, aby mal túžbu podeliť sa o toto duševné obohatenie. V mojom prípade bolo treba niekoľko rokov pozorovania, dozrievania vnemov a postrehov a hlavne niekoľko rokov prežitého každodenného Paríža, aby som našla odvahu moje pocity a dojmy skompilovať do knižnej podoby.
Kedy a čo bolo vôbec dôvodom cesty Slovenky do Francúzska, a nakoniec dôvodom zostať tam?
Obdiv k Francúzsku, zvedavosť k francúzskej kultúre som mala už ako 18-ročná, keď som sa zapísala na večerné kurzy francúžštiny do Francúzskeho inštitútu v Bratislave. O pár rokov na to počas letu do Washingtonu sa nám prekrížili cesty s mojim manželom, a keďže on už mal rozbehnutú kariéru v Paríži, bolo na mne po skončení štúdia si zbaliť kufre a vycestovať do Paríža. Hovorí sa, že „láska hory prenáša“, ale nielen hory, ale hlavne ľudí, a niekedy aj do Paríža.
Domov máte ďaleko. Alebo pokladáte za svoj domov Paríž? Kde ste vlastne duchom a kde mysľou?
Domov je tam, kde je mama, kde sú rodičia a pre mňa sú to Piešťany na Slovensku. Avšak v Paríži som 13 rokov, narodili sa tu moje tri deti, tu vyrastajú, máme tu svoje zázemie, svoj okruh priateľov a známych… Je to zložité definovať, domovy mám dva. Mysľou sa snažím byť na mieste, kde sa práve nachádzam, avšak s rodičmi som v každodennom kontakte.
Zaujímalo by ma, či keď Vás niečo trápi, alebo nad niečím premýšľate, v akom jazyku premýšľate, prípadne sa zhovárate sama so sebou?
Jazyk, v ktorom rozmýšľam závisí od kontextu myšlienok, je to podvedomé, neuvedomujem si kedy prechádzam z francúžštiny do slovenčiny, alebo naopak. Avšak počítam stále v slovenčine a to dokazuje, že slovenčina zostáva mojím materinským jazykom.
Ako je vôbec možné, že človek, čo študoval ruštinu a angličtinu sa nakoniec dostane a usadí v krajine ako je Francúzsko? Potom ovládate tri svetové jazyky, ak sa nemýlim.
Jazyky boli pre mňa od malička pasiou, najskôr angličina, neskôr som si zamilovala francúžštinu, počas štúdia vďaka ruštine som objavila mnohé skvosty ruskej klasickej literatúry a dohovorím sa v bežnej turistickej konverzácii po nemecky. Pri ovládaní cudzích jazykov nejde len o rozšírenie lingvistictických horizontov, ale cudzie jazyky otvárajú dvere do nazretia a pochopenia iných kultúr a hlavne vďaka jazyku sa človek môže v cudzej krajine plne integrovať, splynúť s inou krajinou. To usadenie sa vo Francúzsku priniesol život, nebolo zámerne plánované, v mojich detských snoch som mala skôr vysnívaný anglický vidiek.
O meste ako je Paríž sa dá nepochybne ešte čo to napísať. Spoznali ste toto mesto z viacerých pohľadov, preto môžete určite zhodnotiť Parížanov ako ľudí. Líšia sa v niečom zásadnom od nás?
Parížania sú rôzni, ale je pravda, že určité charakteristické črty sa dajú pozorovať. Francúzi si potrpia na formu, a to v akejkoľvek oblasti, či v spoločenskom správaní, stolovaní, obliekaní, či v vo vyjadrovaní v bežných rozhovoroch. Sú bonviváni, ich každodenný život síce je naplnený pracovnými povinnosťami, ale snáď niktorý iný národ s takým pôžitkom nevychutnáva 2-hodinovú obednú prestávku, nerieši doobeda počas práce, na terase ktorej reštaurácie bude obedovať, nevenuje čas zamýšľaniu sa a rezervovaniu stola na večer vo vopred vybranej reštaurácii, nerozpráva toľko o aktivitách uplynulého víkendu a plánoch na nadchádzajúci víkend, nekomentuje toľko jedálny lístok, výber zákusku na obed s rodinou, nerozpráva s takou vášňou o výstave maliara, o káve a pečive, či o farbe a strihu šiat. Parížania žijú každý moment intenzívne, síce so štipkou namyslenosti a škrobenosti, ale elegantne a naplno.
Dokážete zhrnúť niekoľko plusov a mínusov na Paríži? Ak by šlo o dobré aj zlé vlastnosti mesta v rôznych oblastiach a sférach, je niečo tak zásadné, až neuveriteľné?
Paríž je nekonečný. Atmosféra mesta ma fascinuje, prelínajú sa tu tradície s neustále novými nápaditými a originálnymi iniciatívami, je kultúrnou a spoločenskou mekkou, je otvorený pre rôznorodosť kultúr, ale pritom si zachováva francúzsky šarm. Na Paríži mám rada neustále objavovanie jeho skrytých zátiší a vracanie sa na miesta, ku ktorým som si vytvorila silné puto. Cez víkend je centrum Paríža príliš preľudnené, vtedy sa snažím centru vyhýbať, a preto mám radšej atmosféru mesta cez pracovné dni a mimo turistickej sezóny, keď človek vníma Paríž cez detaily jeho bežného pulzovania.
Rytmus Paríža vie byť aj vyčerpávajúci, množstvo ľudí na niektorých miestach v niektorých chvíľach ma niekedy privádza do zúfalstva. Štrajky vedia veľmi nepríjemne okoreniť život v Paríži, hlavne popri pracovných a školských povinnostiach. Počas štrajkov myslím vždy veľmi intenzívne na Piešťany, kde sa dá všade prejsť za 20 minút peši alebo na bicykli. Pokým človek nezažije 2-týždenný štrajk v Paríži, tak si asi len ťažko vie predstaviť akú šarapatu to do života prináša.
Celkove v Paríži sa plusy a mínusy nejako tak prelínajú. Je to veľkomesto, ktoré treba brať ako celok so všetkým, čo k nemu patrí.
Ako často chodíte domov na Slovensko? Máte tu niečo, k čomu sa vždy rada vrátite?
Na Slovensko chodím s rodinou v priemere 2 krát za rok, každé druhé Vianoce a vždy v lete alebo na jar. Magnetmi, za ktorými sa vraciam sú moji rodičia, rodičovský dom, kde sa stále cítim dieťaťom. Ku každej mojej návšteve Slovenska patria samozrejme priatelia, známe tváre v Piešťanoch, bicyklovanie okolo jazera Sĺňava, platanová aleja v Piešťanoch, terasy mojich obľúbených kaviarní, kúpeľné oblátky, horúca čokoláda v piešťanskej kaviarni Monsalvy alebo v drobnej čokoládovni pod Michalskou bránou v Bratislave.
Od vydania knižky už uplynul nejaký čas. Čo nasleduje teraz? Pripravujete o Paríži niečo viac?
O Paríži momentálne len spontánne články podľa chvíľkovej inšpirácie. V hlave mám aj väčší projekt do budúcnosti, avšak musí ešte zrieť (a ja tiež) pokým sa odvážim ho začať konkretizovať.
Na čo sa budú môcť čitatelia na Zaujímavostiach tešiť najbližšie? Chystáte sa na nejakú zaujímavú akciu v hlavnom meste Francúzska, alebo nejaké zaujímavé miesto?
Myšlienky a nápady na rôzne články vznikajú tak nejak neplánovane, zo dňa na deň. Mám v sebe istú zvedavosť, ktorá ma sprevádza po parížskych uliciach a tak verím, že sa mi bude dariť vám približovať Paríž prostredníctvom zaujímavých informácií o rôznych dianiach, či detailoch z tohto mesta.
Ďakujeme Márií za jej čas a poodhalenie jej života, zároveň želám dostatok energie na ďalšie zaujímavé čítanie o Paríži na našich stránkach.
