Pred pár dňami oslávil 60-tku a konečne toho prezradil o sebe a svojom súkromí viac. Práve vyšla kniha Čo bolí, to prebolí, v ktorej si Meky zaspomínal na detstvo, rodičov, dvoch starších bratov, na svoje hudobné začiatky aj prvé lásky. Na svoje idoly a vzory, aj na ľudí, ktorí ho sprevádzali na jeho profesionálnej i súkromnej ceste životom.
„Je to kniha o človeku, ktorý miluje hudbu a dokázal, že sa dá presadiť a udržať v prednej línii svojho odboru aj bez škandálov, či kŕmenia bulváru historkami zo svojho života,“ tvrdí spisovateľka a novinárka Marie Formáčková, ktorej Meky porozprával o svojom živote a ona to prepísala do výslednej knihy Čo bolí, to prebolí.
V knihe sa dočítate o vzniku a rozchode s Modusom, o Marike Gombitovej, nechýbajú texty piesní a celá diskografia. Knihu dopĺňajú fotografie z jeho súkromného archívu a bonusy v podobe zaujímavých rozhovorov v médiách. „Vyrozprával som svoj príbeh tak, ako som si ho pamätal a ako ho zo mňa dolovala otázkami pani Formáčková,“ tvrdí Meky Žbirka. „Príliš som nekontroloval, čo a ako som povedal.“(Prečítajte si o prvých spomienkach Mekyho)
„Bola radosť spolupracovať s niekým, kto hovorí ako kniha,“ tvrdí M.Formáčková. „Meky nie je náladový, je zdvorilý, vždy dobre naladený, chodí včas a na čom sa dohodne, to platí. Proste taký d´Artagnan súčasnosti.“ Meky mal podľa nej v živote aj poriadne ťažké chvíle, no vždy všetko berie z tej lepšej stránky, dokáže odpúšťať a pozitívne nájde aj v tom, keď sa k nemu niekto nezachová dobre. „V tomto smere bolo písanie knihy o Žbirkovi pre mňa aj výchovné,“ dodáva Formáčková.
Názov knihy Čo bolí, to prebolí zvolili nielen podľa jeho hitu s Marthou, ale naozaj vystihuje Mekyho osud. Aj keď sú bolesti, o ktorých človek vie celoživotne, čas je milosrdný a dá sa naň spoľahnúť.
