Španielsko v poslednom čase, aj vďaka pripomenutiu si 300. výročia získania Gibraltaru Britániou, opäť realizuje kampane za návrat Gibraltaru Španielsku. Zatiaľ sú len na sociálnych sieťach a v španielskych médiách. Gibraltar, jeden z bájnych Herkulových stĺpov, na prvý pohľad bezvýznamný kus zeme so skalou týčiacou sa k nebi, leží na juhu Španielska a za dobrého počasia je vraj možné v diaľke pozorovať Afriku, brehy Maroka. Dnes v Gibraltare žije 28 tisíc obyvateľov, ktorí chcú byť Britmi a nie Španielmi, čo vyplynulo z niekoľkých prieskumov. Gibraltar získala Veľká Británia v roku 1713 od Španielska v rámci vojny a povojnového vyrovnania naveky. Ešte v roku 1704 ho však Briti dobili a obsadili. Dodnes funguje určitá nenávisť a naprieky zo strany Španielska proti Gibraltaru. Doteraz Španielsko neuznalo Gibraltar ako nezávislú krajinu, odmietlo jeho práva na more a neprehliadnuteľné boli aj jeho pokusy Gibraltar poškodiť už na spoločných hraniciach. Zvýšením poplatkov za vycestovanie z alebo do Gibraltaru by však španielská vláda nakoniec poškodila vlastných občanov. Tí do Gibraltaru cestujú dennodenne kvôli práci a lepšej životnej úrovni. Samotní Gibraltalčania mali veľmi málo dôvodov cestovať do Španielska.
Finančná mocnosť
Túto krajinu rozprestierajúcu sa na rozlohe len 6,5 km², by sme vzhľadom k hustote jej zástavby mohli označiť aj za mocnosť. Zisk prináša aj cestovný ruch. Miestnou atrakciou sú makaky, ktoré žijú aj v neďalekom Maroku. Ide pritom o jediný druh a jediné miesto v pevninovej Európe, kde žijú vo voľnej prírode vôbec nejaké primáty. V Gibraltare má svoje sídla viacero firiem pre výhodnejšie možnosti fungovania a podpore podnikania. Ide taktiež o strategické miesto pre vplávanie lodí z Atlantického oceánu do Stredozemného mora. Ovládnuť Gibraltar znamená totiž aj rovno ovládnutie vstup z oceánu do mora.
foto: youtube
Španieli sú poslední, čo môžu hovoriť o nárokoch na územie
Najabsurdnejší fakt na celých nárokoch Španielska je fakt, že Španieli od stredoveku kolonizovali svet a často zem získali aj hromadným vyvražďovaním pôvodného obyvateľstva, aby sa nebolo pred kým zodpovedať. V roku 1229 sa začal ich boj o Baleárske ostrovy. Získali tak Ibizu a Mallorcu. Neskôr si vybojovali aj Maltu, Sicíliu aj Korziku, hoci nie všetko im aj zostalo dodnes. Monako si držia dodnes. V 15. storočí obsadili Južnú Ameriku, Strednú Ameriku, vyvražďovali celé národy a tony zlata či iných pokladov vyvážali do Španielska. Obsadili však aj niektoré časti v severnej Amerike. Florida bola pôvodne španielskou kolóniou. Obsadili ostrovy ako Jamajka, Hispanola na ktorej leží Dominikánska republika a Haiti, Kajmanské ostrovy a Trinidad. V Ázii vyrážali na výpravy a kolonizačné záťahy zo svojich filipínskych prístavov a územie španielskych Filipín rozšírili aj o ostrovy Guam, Borneo, Mariany a ďalšie ostrovy v Tichomorí. Obsadili množstvo miest v Indii a Číne, v západnej Afrike a aj v severnej Afrike. Pri Afrike siahli po stále populárnych Kanárskych ostrovoch. Hoci mnohé územia postrácali, Španielsko dodnes vládne na mnohých ostrovoch, ba dokonca v severnej Afrike je vďaka španielskym kolonizátorom Európska únia.
Španieli si odrezali z Maroka, ale to je v poriadku
Španielska vláda v minulosti násilím obsadila a prebrala Maroku niekoľko ostrovov v tesnej blízkosti pevniny. Marockí rybári sa tak zo svojej domoviny nejaký čas pozerajú na územie Španielska a teda územie EÚ pár minút plavby od ich krajiny. Pôvodne marocké územie ostrovov Chafarinas Španieli určite Maroku nevrátia. Zaujímavosťou je aj mesto Melila. Ide o kúsok Európskej únie na severe Maroka pri pobreží. Platí tu EURO, španielske zákony, ide o územie Španielska a ako do Európskej únie, ani tu nepotrebujete pas. Pritom ste v Afrike. Ani toto územie určite Španielsko Maroku nevráti. Neustále by však radi získali Gibraltar, v ktorom ľudia žijú spokojne a ktorý nemá žiadne finančné problémy, na rozdiel od veľkého a v minulosti bohatého Španielska,.
