Samotný pápež Benedikt XVI nedávno potvrdil, že Ježiš sa nenarodil 24. decembra. Dátum jeho narodenia nebol nikdy známy, potvrdený, zaznamenaný a ani nie je celkom jasný jeho vek v čase smrti. V skutočnosti mnohé z Biblie a cirkevných zdrojov má z tohto obdobia nepresné údaje a často upravené do tej podoby, ktorá sa v čase nástupu kresťanstva hodila pre vytvorenie potrebného profilu Božieho syna. Aj verzie rôznych dnes známych tvrdení, údajov a faktov, boli rôzne. Nebol to len film Da Vinciho kód, ktorý priniesol asi prvú verziu faktov, ktoré verejnosť chcela počuť v masovom meradle. Evanjelií bolo oveľa viac, avšak len 4 vybrané vytvorili Nový zákon, druhú časť Biblie. Žiadne náboženstvo však nie je celkom presné a tak možno ospravedlniť určitý druh nepresností.
Vianoce proti pohanským zvykom
Fakt, že cirkevná moc chcela vymietiť pohanské sviatky, spôsobil, že narodenie Krista v 4.storočí nasadili presne do 24. decembra, presnejšie na ďalší deň. 25. december je v rímskokatolíckej cirkvi známy ako dátum narodenia Pána. Kresťanstvo, ako najrozšírenejšie náboženstvo sa vo svojej histórií, kedy od počiatku letopočtu naberalo na sile len pomaly, preslávilo ako výrazne expanzívne náboženstvo.
Pojem pohanské treba chápať ako zvyky kohokoľvek v Európe, čo nevyznával kresťanstvo ale skôr sily prírody, nešpecifikovanú vyššiu moc, vyznával rôzne lokálne náboženstvá, alebo len veril v samého seba. Práve v okolí 22. decembra totiž Pohania oslavovali zimnú rovnodennosť. 25. december bol pritom ešte pred tým v Ríme známy ako sviatok znovuzrodenia Slnka. Vzhľadom na roztrieštenie cirkvi na východnú a západnú, kedy sa nestretli v názoroch, si východná určila oslavy narodenia Ježiša Krista na deň 6. januára. Tým tento deň spojili s oslavami Bohozjavenia, ktoré si už dávnejšie spájali s rovnakým dňom. V súčasnosti sa niektoré východné cirkvi riadia podľa svojho juliánskeho kalendára, ktorý má síce dátum 25. december, avšak v našom bežnom kalendári ide o deň 7. január.
Význam však zostane
Napriek tomu, že tieto fakty sú známe už viac ako tisíc rokov a aj napriek tomu, že každý jeden, čo chcel, o nich vie, Vianoce zostávajú veľkým sviatkom, pre mnohé deti najväčším. Hoci sú pre mnohých z nás tiež utrpením a obdobím psychickej záťaže v čase samoty a nezdaru, stále sú výnimočným dňom, kedy sa očakáva pokoj, radosť, uvoľnenosť, hojnosť a vtedy je väčšina z nás akosi iná. Človek si zaslúži jeden deň v roku, kedy si na neho spomenú ostatní, zaželajú mu krásny deň, iní sa snažia druhým pomáhať, a výnimočné a krásne je aj to, sledovať zasneženú krajinu, vnímať tisíce tradícií, detailov… to všetko dolaďuje fakt bielej krajiny všade navôkol, rôzne vône a chuť cítiť teplo nie len z nápojov a jedál, ale najmä cítiť teplo toho druhého. Ak si odrátame komercionalizáciu, Santa Clausa s Coca Colou v paprči a šľachnuté reklamy na dostupné pôžičky a lacné telefonovanie, Vianoce sú krásne.
foto: freestock.ca, by Nicolas Raymond,
Comments are closed.