Zásnubný prsteň je v rôznych kultúrach braný rôzne. Požiadať dievča o ruku s prsteňom s kamienkom alebo bohatým zdobením je bežnou súčasťou žiadosti o ruku v Európe a v Amerike. V iných kultúrach zásnuby prebiehajú podobne, alebo celkom inak, záležiac od kultúrnych zvyklostí a podobne. Odkiaľ sa však tento zvyk zobral a čo presne symbolizoval? (zdroj foto: iZlato.sk)
Prstene od zásnub po svadbu
Vo všeobecnosti je známe, že ponuku na sobáš dáva vždy muž a on aj žiada o ruku svoju priateľku s prsteňom už pripraveným. Tradične to býva spojené s prekvapením a tajnosťou až do kľúčovej chvíle, kedy sa vyjadrí. Na svadbe sa pri oltári navliekajú obrúčky, ako symbol viazanosti jedného k druhému.
Symbolika v dávnych dobách
Obe tradície, ktoré poznáme dnes, predchádzali pomerne dlhým vývojom. Celkom najstaršie zmienky o symbolike svadobných obrúčok pochádzajú z praveku, keď sa podarilo archeológom nájsť symboliku, ktorú možno s predpokladmi priradiť k zväzkom páru a rodiny. Malo ísť o postavičky zviazané drôtenými obručami. Symbol zväzku dvoch ľudí, železom zámerne pre jeho pevnosť. Postupne do dnešnej doby sa mohla táto symbolika prepracovať do zmenšeniny. Pre vyjadrenie hodnoty takéhoto zväzku sa už ľahko prechádza k drahým kovom. V podstate sa nemôžme diviť, že sa postupne obruče menili na menšie a praktickejšie krúžky na prstoch. Symbolika zväzku, ale aj symbolika cennej hodnoty v dare, mohli byť súčasne za vznikom úlohy prsteňa, ktorú vnímame v súčasnosti. Ako je známe, už v dobe bronzovej prekvitalo aj šperkárstvo, nosenie náramkov a prsteňov.
Zásnubné prstene a ich počiatok ako symbol vlastníctva
Jasný začiatok zásnubných prsteňov pochádza údajne z Egypta. Používali ho ako symbol nekončiaceho cyklu života. Nie je potvrdené, že šlo o folklór, ktorý by bol braný ako tradícia a súčasť žiadosti o ruku. Vieme však, že za rímskej doby sa prsteň ako symbol života rozširoval do celej ríše. Prsteň bol umiestňovaný na dnešnom prstenníku skôr, ako prst dostal tento názov. Dôvodom bolo, že staré kultúry verili, že sa v štvrtom prste ľavej ruky nachádza Vena Amoris, čiže žila vedúca až priamo do srdca. V tom čase aj vďaka rozmachu filozofie, vzdelania a divadla nabrala na význame oveľa viac symbolika srdca v spojitosti s lásku, citom muža a ženy. Lenže pozor, v tomto čase nebol prsteň symbolom lásky, ako skôr symbol vlastníctva. Tak bol braný a dával najavo, že žena je zadaná, alebo skôr v spoločenskom chápaní vlastnená iným mužom. Žena bola dokonca vyzbrojená dvoma prsteňmi, jeden železný bol na nosenie doma a pri práci, no naopak zlatý bol používaný pri spoločenských príležitostiach a na verejnosti.
Svadobné obrúčky vznikli v Grécku
Kedysi najvzdelanejšia krajina sveta, Staroveké Grécko, bolo kolískou nie iba filozofie a vedy, ale aj takých zdanlivo drobností, ako vzniku obrúčok. O vzniku hovoríme preto, že tieto prstene si dávali pred svadbou obaja budúci manželia. Tento zvyk bol len lokálny a sú o ňom len určité zmienky. Nešlo teda o tradíciu, ktorá by mala veľký rozmach. Následne používanie prsteňov na niekoľko storočí utíchlo a bez spomínania v kronikách, literatúre a v záznamoch prežilo až do obdobia stredoveku a novoveku.
Ázia nezávisle od Európy
V Ázii sa v období 1. storočia pred Kristom objavilo označovanie žien krúžkami ako vlastníctva sultánov, a šejkov, čím rozoznávali svoje ženy. Tie boli tak v háreme a mimo neho posudzované a rozpoznávané podľa nich.
Pápež a jeho čakacia lehota
V roku 1215 založil pápež Inocent III čakaciu lehotu medzi žiadosťou o ruku a samotný obrad. V tomto období sa opäť oživila v tichosti prežívajúca symbolika zásnubného prsteňa. Jeho venovanie pri žiadosti o ruku malo mať za následok vyjadrenie čakania a vernosti počas tejto doby. Budúcej neveste následne stačilo ukázať prsteň a tak ako aj dnes jej priatelia a rodina vedeli, čo symbolizuje.
Stredovek a prvé diamantové zásnubné prstene
V čase kolonializmu USA bol obyčajný náprstok symbolom priateľstva. Veľmi rýchlo sa po odrezaní náprstka ženy dopracovali k jednoduchému krúžku, ktorý symbolizoval vernosť mužovi. K tomuto novému trendu sa takmer súčasne pridružil ďalší trend a to povinnosť, aby takýto náprstok nekúpila žena pre seba, ale aby ho od daného muža sama dostala. Zaujímavosťou je, že náprstok ako symbol lásky sa pri žiadosti o ruku dával ešte aj v 19. storočí dokonca aj v našich končinách, no prevažne v západnej Európe a medzi prisťahovalcami v Amerike.
Krátko pred tým, než ženy rezali náprstky, sa objavil prvý zásnubný prsteň s diamantom, aj keď pravdou je, že pred tým už existovali prstene s drahokamami. Daroval ho arcivojvoda Maximilián vo Viedni v roku 1477 Márií Burgundskej. Šlo o veľmi krásny bohato zdobený zlatý prsteň s veľkým diamantom. Šlo o spoločenskú udalosť a kým Maximilián spustil nový trend prsteňov s kamienkom, oficiálne bol prsteň len predsvadobným darom. Ľud však dar pochopil tak, ako prstene pri žiadosti o ruku chápeme dnes. Arcivojvoda tým vyjadril svoje bohatstvo a moc, čo po ňom zopakovali mnohí až sa z toho stala tradícia spomínaná aj v literatúre, v divadle, v niektorých básňach. Ešte 2 roky pred ním daroval Constanze Sforza svojej nastávajúcej Camille diamantový prsteň. Šlo však o dar priamo na svadbe a tak nemožno hovoriť o zásnubách. Ako by nebolo slova „symbolika“ dosť, aj v diamante samotnom je jedna. Diamant ako to najtvrdšie a najtrvácnejšie na celom svete má byť svojimi vlastnosťami príkladom pre lásku a ochraňovať ju tak, aby zostala taká ako je kameň sám.
Posie krúžky s veršami
Obdobie renesancie prinieslo bohaté zdobenie a rôzne modely prsteňov. Najmä šľachtici, ktorí si mohli dovoliť honosnejšie cirkevné obrady a majetné obyvateľstvo si nechávalo vyryť aj nápisy. V tomto období sa tak objavuje aj tradičné „Koho Boh spojil, človek nech nerozlučuje“. Takzvané „krúžky poézie“ v anglickom názve „poesy rings“ sa tešili obľube najmä od 15. až do 17. storočia v Anglicku a vo východnej severnej Amerike. Nápisy, verše básní, vyznania, alebo príslovia boli vyryté na vnútornej strane prsteňa. Bol to obľúbený dar k svadbe, alebo len ako znak lásky, takže nie vždy sa hovorilo o zásnubnom prsteni.
Diamantový priemysel
Diamantový priemysel zažil svoj rozmach po nájdení ložísk v Brazílií a krátko na to aj ložísk v Juhoafrickej republike po roku 1870. O desať rokov neskôr sa založila ťažobná spoločnosť DeBeers, ktorá kontroluje svetový trh s diamantami. Ložiská v JAR totiž tvorili už vtedy okolo 90% svetového vývozu a trhu na svete (napriek tomu dodnes bohatnú prevažne jednotlivci, než krajina samotná). Postupne sa najmä vďaka marketingu a sile obchodníkov začal prsteň s diamantom vnímať ako povinnosť pri zásnubách. Najviac sa reklame podarilo tento dojem povzbudiť najmä cez rozmach televízie a magazínovej tlače pred druhou svetovou vojnou a po nej v Severnej Amerike a v západnej Európe. Francúzsko, Nemecko a Británia s ak tomuto trendu pridali aj vďaka rozkvetu módy a umenia. Stále však išlo o doménu bohatších a majetnejších ľudí, ktorí tak brali prsteň ako prejav svojho zázemia.
Svadobné obrúčky v modernej dobe
Popri zásnubných prsteňoch prežívali aj svadobné obrúčky. Zmenky o nich nachádzame v období stredoveku a aj neskôr. Obrúčky na prstoch, ktoré už pomaly získavali názov „prstenník“ si nachádzali miesto prevažne medzi chudobnejšími ľuďmi a u strednej vrstvy. Svoju symboliku ako pripomienky manželského zväzku si však začali získavať najmä pri odlúčení manželov. Na cestách za prácou alebo v armáde mužom pripomínali zväzok a boli tak mysľou v blízkosti svojej polovičky. Tento význam si obrúčky našli v oboch svetových vojnách, kde bojovalo na všetkých stranách viacero otcov. Dnes sú obrúčky výbavou aj našich vojakov, ktorí odchádzajú na zahraničné misie. Bežne sú však nosené oboma manželmi, na znak zväzku. V súčasnosti však diamantové prstene nie sú doménou čisto majetných. Zároveň je častý jav odkladanie zásnubného prsteňa z dôvodu obáv pred poškodením, stratou kamienkov, odcudzením a pod, kým svadobná obrúčka je nosená naďalej.
Comments are closed.