Dnes ubehlo 300 rokov od smrti slávneho zbojníka Juraja Jánošíka

0
2093

Dnes si pripomíname dátum 17. marec 1713, deň, kedy v Liptovskom Mikuláši podľa historických prameňov obesili slávneho zbojníka zavesením na kovový hák. Ide o jednu z najznámejších slovenských legiend, ktorá naozaj žila a dodnes je tak povediac aj záhadou. Mnoho piesní, povier, ale aj diel ho vykresľujú ako hrdinu. Je možné, a počítajú s tým aj historici, že hrdinom veľmi nebol. Bol však tým, čo sa vzoprel šľachte, nebál sa jej a vzdoroval. Nakoniec na sklonku života počas najťažšieho mučenia nepriznal nič z toho, čo sa mu snažila šachta a uhorský súd dokázať. Možno práve to zaujalo ľudí a otitulovali ho množstvom superlatívov a zázračných schopností. Iné veria, že svoju legendárnu štedrosť a heslo viažuce sa k jeho menu „keď bohatým bral a chudobným dával“ zakladá na nejakej pravde. Mnohí si myslia, že si predsa len lup nedokázala skupinka zbojníkov nechávať len pre seba a tak sa aj v rámci výmenného obchodu a aj v rámci priateľstva členovia Jánošíkovej bandy vždy radi podelili s ostatnými.

Niečo o jeho živote:
Juraj Jánošík sa narodil chudobnej rodine v Terchovej 25. januára 1688. V súdnych zápisoch sa však volá Jánošák, pričom toto meno sa objavuje aj na viacerých miestach. Meno vychádza z pomenovania osady U Jánošov, nuž a keďže bol od Jánošov, bol Jánošák. Nezrovnalosti ohľadom priezviska sú spôsobené najmä tým, že v minulosti nebola celkom stála ich podoba a priezviská sa začali používať najmä ako spôsob rozlíšenia ľudí v zápisoch matrík. Pokrstili ho v neďalekom Varíne, vzdušnou čiarou neďaleko Strečna. Ako viac priblížil aj posledný sfilmovaný Jánošík, slúžil v armáde, neskôr bol v stráži na bytčianskom zámku a tam sa zoznámil s väzneným Uhorčíkom. Neskôr práve jeho nahradil ako vodcu v skupinke zbojníkov. Juraj okradol viacerých šľachticov a tak niet divu, že vynakladali veľké úsilie na tom, aby bol potrestaný. Našili na neho obvinenie z vrážd, čím mal popravu istú. Najviac sa o jeho chytenie zaslúžil vyšetrovateľ Kubínyi. Niekoľko dní ho mučili, pretože sa odmietal priznať k viacerým ťažším obvineniam. Zomrel podvečer 17. marca 1713 dobitý a zranený po napichnutí železného háku za rebro.

Niekoľko zaujímavostí:
Jánošík je slovenský Robin Hood. Existovali o ňom legendy, že jeho opasok mu dáva nesmrteľnosť, vo vrkočoch sa ukrýva jeho sila a keďže vlasy mu ostrihali a opasok vyzliekli, prišiel o všetku silu a dokázali ho poraziť. Opradený je však ešte mnohými ďalšími legendami. V rodnej Terchovej mu stojí ako pamätník obrovská socha, ktorá je najväčšiu a najznámejšou sochou Juraja Jánošíka. Jej autorom je Ján Kulich, autor známej sochy ženy pred slovenským parlamentom. V obci Radôstka na Kysuciach mal tetu, kde sa aj svojho času ukrýval. Bol u nej aj tesne pred dolapením. Úplnou zhodou náhod v rovnakej kysuckej obci na začiatku minulého storočia objavil rod Mravcov, ktorý v tejto línii pochádzal z obce Réca pri Senci. Práve tam sa dávno pred tým presťahoval Uhorčík pod zmeneným menom Martin Mravec.

Jánošík vo filme
Príbeh Jánošíka bol sfilmovaný niekoľko krát. Rovnako ako pre Slovákov, je hrdinom a osobnosťou aj pre Poliakov. Práve tam totiž Jánošík pár krát aj zavítal. Prvý film pochádza z roku 1921, no skôr poznáme ten z roku 1935 režiséra Martina Friča s Paľom Bielikom v hlavnej úlohe. Ešte slávnejší je dvojdielny film už ako režiséra Paľa Bielika a s podaní herca Františka Kuchtu. Zo slovenskej televízie nám je známa animovaná podoba Jánošíkovho príbehu od Viktora Kubala, ktorá podala jeho príbeh bez väčších dialógov a jednoduchou animovanou formou. Inšpiroval sa ním aj animovaný Jurošík dabovaný Stanislavom Dančiakom. Posledná filmová verzia, ktorá vznikla v koprodukcii s Poľskom a Českou republikou je Jánošík – pravdivá história. Hlavnú úlohu stvárnil český herec Václav Jiráček a režírovala ho Agnieszka Holland a Kasia Adamik.