Obrovské prekvapenie a predsa tisícročia známa vec. Pri predstave podľa Biblie dvoch prvých ľudí, ako zhrešili v rajskej záhrade ochutnaním ovocia zo zakázaného stromu, má skrátka každý jasno v tom, že stromom bola jabloň a tým plodom bolo jablko. Biblia pritom ani slovkom nespomína jablko, rovnako tak ani jabloň. Pôvodná stará Biblia spomína zakázaný strom a plody z neho. Nič viac. Podľa viacerých historikov by to mohla byť figa, ktorá ostatne zahaľovala aj genitálie oboch biblických postáv. Figový list síce nemá na čom držať, no pre najmä kresťanov Nového zákona šlo o nevyhnutnosť zahaliť ich nahotu.
Prečo vlastne jablko?
Adam a Eva mohli pokojne ochutnať slivku, hrušku, mandľu, orech, či morušu. Neexistuje dôkaz, že šlo o jablko. No maliari v tom mali jasno, prvé ikony udávali smer a ten kopírovali všetci, rovnako tak rôzne filmové idey. Jablko sa ako symbol zakázaného ovocia dostalo do tohto vyobrazenia zrejme cez Keltov, starých Grékov a možno iné severské národy. Vnímali jablko ako symbol plodnosti, úrody, alebo lásky. V prenesenom význame mohlo byť symbolom sexu. Niečo také sa však najmä v počiatkoch vývoja moderného kresťanstva, ktoré malo záujem využiť a pomaly vymietiť pohanské, či iné kultúrne prvky a tradície, hodilo. Vyobraziť tak tieto symboly lásky a plodnosti, čiže jabloň a jablko, je v podstate ideálnym riešením, ako niečo označiť za zakázané a neprístupné. Všetko to však má byť len akousi symbolikou. Že človek zhrešil ochutnaním zakázaného ovocia sa totiž stále nepochybne myslí to, že muž a žena, nachádzajúci sa v raji, podľahli absolútne normálnym potrebám a inštinktom. Užili si spoločný sex, ktorý sa mimochodom stále v určitom význame nazýva zakázaným ovocím.
