Vanilka pravá (Vanilla planifolia), je výnimočnou surovinou, ktorá mnohí poznáme v kuchyni ako dochucovadlo a surovinu dodávajúcu originálnu príjemnú chuť. Je obľúbenou prísadou do jogurtov, zmrzlín, sladkostí, ale aj v klasickej kuchyni nie len v cukrárstve. Výnimočná je v niekoľkých smeroch. Povieme si viac. Okrem kuchyne a pri aromatizovaní a dochucovaní ho v minulosti často používali v lekárstve ako oficiálnu drogu, používala sa aj ako príchuť do tabaku. V súčasnosti má využitie v kozmetike, vo farmaceutickom priemysle a najmä už niekoľko krát spomenutom potravinárstve.
História
Pôvodne sa vanilka nachádzala v Strednej Amerike. Jej čaro poznali Stredoamerickí Indiáni. Aztécky názov je tlilxochitl Po vpáde Európanov si dlho držali monopol Španieli, avšak to nechceli pripustiť iné mocnosti a preto sa ju podarilo rozšíriť aj do Madagascaru, na ostrov Réunion a pokusy boli aj do Tichomoria. Mexiko, Madagascar a Réunion tiež sú najväčšími jej vývozcami. Môže za to veľmi komplikované rozmnožovanie opeľovaním, avšak lepšie sa množí odrezkami. Pestovať sa začala začiatkom 19 storočia aj v mnohých botanických záhradách v Európe. Nešlo ale o významnú produkciu. Na kedysi francúzskom ostrove Réunion v Indickom oceáne sa roku 1841 podarilo 12 ročnému otrokov Edmondovi Albinsovi prísť na spôsob umelého opeľovania rastlinky, ktorý sa používa dodnes.
Biológia
Patrí medzi orchidey a pre orchidey typický má aj krásny biely až nažltlý zložený kvet. Podlhovastý až 30 cm dlhý a 1 cm hrubý ešte nie celkom dozretý plod sa zberá a umelo fermentuje, čím sa získava vanilín. Pri zbere je svetlo zelená, avšak pri sušení pomaly hnedne a tvrdne. Listy sú bez zreteľného žilkovania, tmavo až stredne tmavo zelené, oblé a ploché. Korene má vzdušné, voľné a pevné. Dorastá do niekoľko metrovej veľkosti, ide o lianovitú popínavú rastlinu kvitnúcu aj z hora nadol zavesená ako klasický cudzopasník (čo mimochodom orchidey sú). Rastlina je pomerne dlhoveká, avšak plodná je len maximálne 10 rokov. Preto sa na plantážach starajú aj o jej obnovu.
Vanilkový cukor a vanilínový cukor je rozdiel
Využitie má v kuchyni na dochucovanie, ale aj hlavná chuťová príchuť. V obchodoch je možné získať vanilínový cukor, ktorý je ochutený výťažkom. Mylne bol kedysi predávaný pod nesprávnym názvom ako Vanilkový cukor. Získať cukor priamo z plodov by bolo veľmi náročné a priveľmi drahé. Možné to teoreticky je, avšak cukor z vanilky (nie ochutený bežný cukor, čo je spomínaný vanilínový cukor) na trhu pre klasické použitie neexistuje.
, je výnimočnou surovinou, ktorá mnohí poznáme v kuchyni ako dochucovadlo a surovinu dodávajúcu jemnú chuť){kind=link}