Holuby a holubie mäso – nič zvláštne a nové v kuchyni

Nadarmo sa nehovorí v jednom slovenskom porekadle, že pečené holuby samé do úst neletia. Naráža na fakt, že pečené holuby boli kedysi pochúťkou, no na niektorých miestach stále ešte sú. Sú ich plné ulice, námestia, mestá s nimi majú problém a v niektorých metropolách ako aj menších mestách mesto vydalo neraz aj nariadenia zákazu kŕmenia týchto operených krýs, ako ich na viacerých miestach nazývajú. Vraj aby sa obmedzil ich počet. Ak však hovoríme o holubiom mäse, hovorme skôr o odrodách holubov iných, ako sú tie pouličné. Existuje viacero druhov holubov, kým niektorí ich chovajú ako svoju vystavovateľskú pýchu, iní sa im venujú pre cvičenie ako poštové holuby, čo je skôr zvláštne hobby, dnes miestami len veľmi vzácne. Tí ďalší chovatelia zas fungujú na mäso. Chutné mäso, ktoré v minulosti tvorilo klasicky jedálniček, sa pritom podobá na kuracie aj tvarom, mierne aj chuťou s miernymi rozdielmi. Holubie mäso vyniká príjemne sladkou chuťou a jemnou svalovinou, už mladé holuby, ktoré dorastú do veľkosti dospelého v priebehu dvoch troch mesiacov od vyliahnutia pri niektorých plemenách je možné použiť na pekáč.
Na podiv, pokiaľ sa spomenie holubie mäso, mnoho moderných ľudá zvraští tvár a nechápavo krúti hlavou. Tí starší ale vedia, že to bola a stále je dobrá pochúťka vhodná do polievok, na pečenie, na použitie vykosteného a odblaneného mäsa na rôzne ďalšie kulinárske účely. Najmä deti pochúťku nepoznajú, ostatne, určite si spomeniete na jeden československý film, v ktorom sa holuby ako pochúťka aj nepriamo ukážu. János Bán, maďarský herec v úlohe Otíka vo Vesničko má středisková, priniesol ako ospravedlnenie niekoľko holubov.