Jej revírom je Srí Lanka. Jej tempo je vražedné. Jej súpermi sú jedovaté hady, krokodíly, leopardy či divé slony. Je nasadená v teréne i v kancelárii. Žena menom Zuzana Kováčová (28).
Už skoro tri roky pracuješ ako sprievodkyňa a svadobná koordinátorka na Srí Lanke. Bol to zámer?
Ani nie. Na Slovensku som si nemohla nájsť dlhšiu dobu prácu, až mi jedného dňa vyskočila ponuka z cestovky na Srí Lanke, kde hľadali – vzhľadom na ich klientelu – česky alebo slovensky hovoriacu osobu. Prešla som sitom a už o pár týždňov som letela! Postupne mi, ako delegátke, pribudli aj Maldivy a čoskoro expandujem i na Seychely. Mojou srdcovkou je však Srí Lanka, ktorá je, okrem iného, populárnou svadobnou destináciou, keďže obrad uznávajú aj slovenské úrady.
Stereotyp v tvojom CV rozhodne nehrozí. Kde večer skladáš svoje unavené nôžky?
Od môjho príchodu som ubytovanie nemenila, keďže som s ním nadmieru spokojná (zabezpečuje mi ho zamestnávateľ). Žijem v hlavnom meste Kotte – v pokojnej štvrti, ktorú tvoria rodinné domy bohatej vrstvy obohnané vysokými múrmi. Väčšinu svojich susedov nepoznám.
Znie to trochu „posh“, čomu nahráva i šuškanda, že máš osobného šoféra…
Mám aj nemám:-). Predstava, že šofér tuk-tuku (motorizovanej trojkolky) vozí len mňa, je mylná. Kanceláriu mám hneď vedľa domu a v presunoch som dosť sebestačná. No v prípade, že ho potrebujem, crnknem a je k dispozícii.
To vyzerá, akoby práca na Srí Lanke bola pre bielokožca zlatá baňa, či?
Na Srí Lanke sú presne stanovené oblasti a práce, ktoré sú vhodné aj pre cudzincov. Tí tu „podradné“ roboty nerobia nielen preto, že je to pod ich úroveň, ale aj z finančného hľadiska. Za také peniaze by nikto z Európy otročiť nešiel. Ďalším aspektom sú pracovné víza. Miestna imigračná politika je veľmi prísna a svoj pracovný trh si chránia pre vlastných.
Keď už sme pri miestnych, aký je najmarkantnejší rozdiel medzi našou a ich mentalitou?
Naše kultúry sa rozchádzajú najmä v spôsobe života, prioritách, úcte k životu ako takému. Rodina a vzdelanie sú u nich na prvom mieste. Plus, všetko tam má svoj čas! Pripomína mi to Slovensko tak 50 rokov dozadu, čím nechcem povedať, že by moderné technológie na ostrove neboli. Srí Lanka nie je necivilizovanou krajinou. Práve naopak! Mnohí by boli milo prekvapení úrovňou servisu, služieb, infraštruktúrou a celkovou pohodou počas pobytu.
To je síce pekné, ale nie je tam nebezpečne, či už z hľadiska besnej zveri alebo, ehm, besných mužov?
Ak opomeniem horúčku dengue, ktorú som chytila od komárov a zopár prisatých pijavíc na mojej pokožke, Srí Lanka je veľmi bezpečná! Čo sa týka mužov, väčšina je nižšia a chudšia, urasteného dvojmetrového Srílančana by ste hľadali márne. Inak sú slušní, zvedaví, no držia si odstup. Ich správanie ale závisí od spoločenskej vrstvy, čím vyššie postavenie, tým viac ega, sebavedomia a odvahy. Podobne ako my, aj oni majú isté vžité predsudky a biele ženy často hádžu do jedného vreca v zmysle turistky s peniazmi túžiace po frivolnej zábave.
Ako tam fungujú partnerské vzťahy? Dajú nášmu „frivolnému“ vedomiu zabrať?
Nuž, Srí Lanka nie je pre každého. Je iné prísť ako turista a iné tu zapustiť korene, zvlášť, ak sa nám mnohé lokálne obyčaje javia skostnatene. Napríklad. Mladí sa stretávajú prevažne vonku. Dievča by nemalo navštíviť dom jej frajera skôr, než sa zoberú. Spoločné spolužitie bez manželstva sa netoleruje. Aj keď v mestách sú tieto zvyklosti menej striktné, na povesť dotyčných sa kladie vždy veľký dôraz (ženy idú pod čepiec vo veku 25 rokov, muži sú v chomúte okolo 30-ky). Miera rozvodovosti je veľmi nízka, i keď fakt je, že posledné roky táto krivka rastie.
Už mi je jasné, prečo Srílančanov mravne poburujeme:-). Čo znamená zábava v ich réžii?
Všeobecne majú veľmi radi koncerty miestnej hudby a spev. Stačí, že cestuje partia mladých s nejakým hudobným nástrojom a vyspevujú si celú cestu. Klasické puby alebo krčmy z predstáv rovno vyškrtnite, ich funkciu prebrali kaviarne a pekárničky. Nočné kluby síce fungujú, no väčšinou sú súčasťou hotelov. Alkohol sa predáva v špecializovaných obchodoch a reštauráciách s licenciou, veľmi obľúbený je arack vyrábaný z kokosu. Srílančania zväčša oslavujú (pijú) v kruhu rodiny (požívať alkohol na verejnosti je nepredstaviteľné), pričom vyhľadávaným doplnkom takýchto veselíc sú petardy a ohňostroje.
V Ázii je osobitou kapitolou nepochybne jedlo. Máme očakávať podobný „záhul“ ako v Číne?
Určite nie!!! Tunajší síce zbožňujú pikantné jedlá, dokonca i ovocie si posolia a posypú čili korením, no všakovaké chrobáky, hady a iné potvory tu neletia. Osobne mi najviac chutí miestne ovocie ako banány (tých majú cca 15 druhov), papája, mango, chlebovník či ananás.
Dobré jedlo súvisí aj s Vianocami. Vybavíš si svoje prvé sviatky na Srí Lanke?
Už trikrát som sviatkovala mimo rodnej hrudy a prvýkrát to bolo skutočne netradičné – 24. decembra som cestovala po práci nočným vlakom k známym a Vianoce som tak odignorovala. Okrem kresťanských oblastí, kde sa oslavujú na americký spôsob, t.j. 25. decembra, to na Srí Lanke nikto nerieši. No minulý rok sa podaril aj majonézový zemiakový šalát a nejaký ten darček. Dopredu veľmi neplánujem, no viem, že za rodinou určite nepôjdem (dovolenku mám iba raz za rok, aj to v lete). Možno však príde môj priateľ zo Slovenska a strávime tento čas spolu ako naposledy:-).
Skúsiš na záver definovať, čo pre teba Srí Lanka znamená?
Mohla by som tu hodiny menovať zázraky ajurvédskej medicíny, palmové pláže s bielym pieskom, nekonečné čajové plantáže, historické UNESCO pamiatky, budhistické či hinduistické chrámy, národné parky, šantiace slony v divočine, ale poviem to takto – Srí Lanka je mojím domovom. To hovorí asi za všetko.
