Vikingovia, starí Škandinávčania známy z rôznych príbehov a severských mytologických vyobrazení, boli skvelými bojovníkmi, neskôr aj obchodníkmi a vyjednávačmi. Na svojich špeciálnych lodiach podnikali výbojné výpravy, ba dokonca boli skutočnými objaviteľmi Ameriky skôr, než sa k jej brehom doplavil Krištof Kolumbus.
Naozaj nenávideli Boha a kresťanov?
Opúšťali svoje domovy z viacerých možných dôvodov. Buď pre nedostatok pôdy vhodnej pre poľnohospodárenie, pre populačný boom, alebo pre vyššie ekonomické nároky a túžby po bohatstve. Vyrážali na výbojné výpravy do okolitých krajín. Na juhu mali Franskú ríšu, ešte nižšie Veľkú Moravu, kam sa však nedostali pre neprístupnosť riek priamo z Baltického mora. Najviac okúsilo silu sekier a mečov Vikingov pobrežie Frízska, ktoré je dnes tvorené Holandskom a Nemeckom, ale tiež výhodné Britské ostrovy. Keďže Vikingovia preferovali bleskový rýchly útok a rabovanie, nezaoberali sa opevnenými hradmi, alebo mohutnými stavbami. Poklady a majetok nezískali ani v chudobných osadách. Ideálne miesto, ktoré ukrývalo mnoho pokladov a neozbrojených obyvateľov bez akejkoľvek obrany, boli kláštory. Vikingovia mali svoje germánske náboženstvo a kresťanstvo ani nevyznávali a ani nepoznali. Tým pádom pre nich nebolo hriechom, či inak povedané, nemali predsudky pred plienením sakrálnych stavieb a chrámov. Aj preto si vyslúžili od napadnutých národov tituly spojené s nepriateľstvom voči Bohu či kresťanom. V skutočnosti však kresťanov nijako nábožensky nevnímali a kláštory brali ako tie najlepšie miesta pre čo najlepšiu korisť.
Doboví umelci a autori textov, diel a básní ich popisovali ako bezvercov, ktorí nenávideli Boha a kresťanov. Vychádzali práve z toho, že zneuctili svätú pôdu napadli kláštor, zabíjali a kradli kríže a predmety, ktoré by boli pre kresťanov, aj zlých kresťanov, posvätné. Tento význam však Vikingovia veciam neprikladali. Videli len zlato a hodnotu.
