Ostrov Anglesey nachádzajúci sa v takmer tesnej blízkosti britskej pevniny v severnom Walese bol kedysi s pevninou spojený. Nachádza sa na ňom niekoľko historicky cenných megalitických pamiatok a menhirov z praveku. V čase keď Britániu obývali nerušene Kelti a rozvíjali svoju kultúru bez nejakých výrazných nepriateľov, bol tento ostrov akýmsi centrom pre druidov, veľmi významných členov keltskej spoločnosti, ktorí boli jej najvzdelanejšími a najváženejšími členmi. Kelti nepoznali písmo a svoje poznatky si nezapisovali. Bolo teda na druidoch, aby múdrosti svojho národa, históriu, poznanie a učenie odovzdávali ďalej a ďalej ústne. Práve tento ostrov bol významný pre druidov, kde sa stretávali, venovali vzdelávaniu, rituálom a tu sa sústredila ich moc. Problém však nastal v čase prvých desaťročí nášho letopočtu, kedy Rímske légie dokázali poraziť Keltov v Európe, no Gália (územie prevažne súčasného Francúzska) mohla kedykoľvek opäť nabrať svoju silu vďaka udržiavanej podpore z Britských ostrovov. Rím potreboval zničiť akékoľvek šance k tomu, že by sa mohli Kelti navzájom podporovať a preto potrebovali zájsť ďaleko za hranice Rímskej ríše na ostrovy, ktoré im nepatrili, nepotrebovali ich, no potrebovali zneškodniť to, čo na nich prebývalo. Neohrozenú moc druidov, ktorý plnili aj úlohu morálnych a duchovných podporovateľov. (foto keltského kríža: freestock.ca)
Gaius Suetonius Paulínius v Británii a Anglesey ako cieľ výpravy
Rimania sa na Britských ostrovoch objavovali v niekoľkých významných ťaženiach. V roku 60 nášho lepopočtu na ostrovy zavítal Gaius Suetonius Paulínius, ktorý dorazil s armádou vojakov vycvičených na obojživelný boj schopných postavič plavidlo z dostupných materiálov. Už Rimanom pred nimi sa podarilo zatlačiť Keltov na sever, alebo vyvraždiť celé dediny. Paulíniove oddiely mali jasný cieľ, dosiahnuť ostrov Anglesey a zničiť kult Druidov, zničiť ich moc a docieliť tak zánik tejto civilizácie. Rimania Keltov obkľúčili. Na ostrov sa naozaj uchýlili všetci tí, čo sa nechali zatlačiť až sem hľadajúc ochranu u Druidov. Vojaci si postavili lode a preplavili sa na ostrov, kde už na pobreží čakali zúfalí Kelti na vyvraždenie. Podľa zápiskov Rimanov na brehu stáli druidi, ženy, muži aj deti, so strapatými vlasmi a pokrikmi sa však nechceli prejavovať ako divosi, ale snažili sa v zúfalstve o čo najstrašidelnejší dojem, čo im nepomohlo. Rímske vojsko následne vyvraždilo celú druidskú moc z oblasti uchýlenej práve sem na ostrov a zároveň aj ľudí samotných. Zničili všetko, čo mohlo znamenať ich silu, stavby, príbytky, odkaz a podobne. Aj preto sa nám zachovalo o nich na Anglesey tak málo.
Prekvapenie na druhej strane Británie
Paulínius v tom čase ani netušil, že kým sa venuje zabíjaniu druidov v ich samotnom srdci, na západe starej Británie prebieha prekvapivý až neuveriteľný boj keltského kmeňa Icenu vedený ženou menom Boudica. Jej muž dostal slovo ešte od cisára Nera, ktoré po jeho smrti Rimania porušili a po znásilnení jej dcér mala dostatok aj osobných dôvodov, mimo útlak a zabratie ich krajiny, na odplatu. Viedla približne 100 000 bojovníkov za oslobodenie ostrovov a zničila mladé rímske mestá Camulodunum (predtým člo o centrum kmeňa Trinovantes), či predchodcu Londýna ešte ako Londínium. Nie je presne známe, či zomrela skôr, alebo priamo pri slávnej bitke na Watling Street, no práve tento boj bol pre určitý čas víťazne tiahnucich Icenuov fatálny. S obrovskou prevahou Rimania dokázali poraziť domorodcov, hoci boj bol náročný. Toto rímske víťazstvo znamenalo potvrdenie nadvlády Ríma na ostrovoch a tá trvala až do roku 410 n.l.
