Potom ako manželovi aj celej našej rodine vstúpila na konci roku 2017 opäť do života ťažká choroba, bol si plne vedomý toho, ako málo času mu na tomto svete zostáva. Naučili sme sa spolu radovať z každého ďalšieho dňa, žiť iba v prítomnosti.
Zároveň sme do tej prítomnosti prizvali aj minulosť. Manžel sa rozhodol, že chce, aby tu po ňom zostalo niečo viac než iba piesne. Darček pre jeho verných fanúšikov. Obraz jeho životnej cesty. Kniha, ale aj film.
Začal ešte intenzívnejšie pracovať na svojej autobiografii a pritom mi rozprával o celom svojom živote nabitom prácou a umením. Zároveň veľmi túžil po filmovom dokumente o svojom živote. Viem, že mu záležalo na tom, aby vznikol pravdivý film nielen o jeho práci, ale aj o krásnych a harmonických vzťahoch v našej rodine.
Ja som si, naopak, súkromie vždy úzkostlivo chránila a vyslúžila si za to neraz kritiku. S režisérkou Olgou Malířovou Špátovou sme už druhýkrát urobili výnimku. Bola nám sympatická už vtedy, keď s mojím manželom natáčala dokument k jeho sedemdesiatym narodeninám. Páčilo sa nám, že napriek svojmu mladému veku mala o filme jasnú predstavu. Okrem toho bola ústretová a pokorná. Natáčala vždy nenápadne a potichu, iba v sprievode najužšieho štábu – väčšinou len ona a zvukár. A to bol tiež jeden z dôvodov, prečo sme ju opäť oslovili. Vedela som, že Karlovi záleží na tom, aby sa mohol svojim priaznivcom pochváliť šťastnou rodinou. A tak sme kameru nechali nahliadnuť viac do svojho súkromia.
Počas natáčania Karlovi často nebolo dobre, ale snažil sa vyjsť režisérke v ústrety pri všetkých jej nápadoch. Natáčal do poslednej chvíle. O to viac mi trhalo srdce, keď sa mnohé zábery nakoniec v dokumente nepoužili. Stálo ho to veľa úsilia a premáhania, ale veľmi chcel, aby sa do filmu dostalo všetko, čo mal na srdci. Vystrihnuté scény som úprimne oplakala, ale nedalo sa nič robiť. Natáčacích dní bolo veľa a všetko sa do stopáže nemalo šancu vojsť.
Olga a jej manžel, kameraman Jan Malíř, sa počas toho roku natáčania stali súčasťou našej rodiny. Stali sa aj svedkami mnohých emocionálne vypätých situácií. Na nič sme sa nehrali, nič sme nepredstierali, iba sme žili svoj život deň za dňom. Kameru sme často vôbec nevnímali.
Neľutujem, že sme si Olgu pustili tak blízko k telu a odhalili svoje pocity verejnosti. Verím, že aj diváci našu otvorenosť a úprimnosť ocenia.
Karel pristupoval k natáčaniu s veľkým vnútorným pokojom a nechal sa natáčať aj v situáciách, s ktorými by pred desiatimi rokmi len ťažko súhlasil… Chcel, aby bol jeho príbeh pravdivý. A hlavne, aby nebol nudný.
Ešte v septembri, niekoľko týždňov pred smrťou, vyberal spolu s Olgou hudbu do filmu. Prechádzali spoločne zoznam jeho skladieb a starostlivo zvažovali každú jednu pieseň. Tvorivosť a túžba dotiahnuť všetko do úspešného konca ho držali nad vodou. Záležalo mu na tom, aby film aj kniha boli jeho životnými dielami. Aby sa v nich zachytili jeho úspechy nielen u nás, ale i v zahraničí.
Som šťastná, že sa to podarilo a že divák, ktorý napríklad ani nebol manželov fanúšik, možno až vďaka nášmu filmu pochopí, že Karel bol fenomén, ktorý u nás nemal obdoby. Milovaný, trúfam si napísať, miliónmi ľudí doma, v mnohých ďalších krajinách Európy aj v iných častiach sveta.
Dokumentárny film Karel je o láske, statočnosti, usilovnosti, pokore a ľudskosti. O láske k rodine, o otvorenom a dôstojnom zmierení s chorobou, ale aj o pracovitosti a oddanosti milovanej profesii a drahým priaznivcom. A v neposlednom rade o hudbe, ktorú môj muž nadovšetko miloval, ktorá mu bola všetkým!
No nielen tým by, podľa mňa, tento životný dokument mohol motivovať či inšpirovať mnohých začínajúcich mladých umelcov, ktorých, verím, môže dôverne osloviť Karlova úcta k publiku a remeslu, ako aj jeho radosť z odboru, ktorý si vybral a mal nesmierne rád.
Film rozpráva pravdivý a úprimný príbeh o mimoriadne úspešnom, milovanom, slávnom a pritom skromnom, dobrom a slušnom človeku, ktorého šťastnou a vyvolenou ženou som bola práve ja. Za to budem navždy hlboko vďačná.
Ivana Gottová
Pozrite si trailer
