Výkvet nacistického Nemecka – rekreačný komplex Prora na Rujane

0
5810

Patríte medzi ľudí, ktorí si cez leto radi vychutnajú zaslúžený oddych? Niekto rád polihuje na pláži, iný zase potrebuje voľný čas tráviť aktívne. V minulosti sa jednotlivé štáty snažili podporiť domáci cestovný ruch a za týmto účelom boli vybudované rôzne rekreačné zariadenia, ktoré boli určené pre vlastný ľud. Slúžili k zábave a oddychu jednotlivcom ale aj celým rodinám. Za podobným účelom bol vybudovaný aj dovolenkový komplex na ostrove Rujana, v nemčine Rügen. Rujana je najväčší ostrov patriaci Nemecku. Leží v Baltickom mori. Skladá sa z 30-tich polostrovov a malých ostrovčekov. V súčasnosti je vyhľadávaným turistickým miestom. Rujana je miestom, ktoré Vás zaujme svojou krásou ale aj históriou.

Prora - Hansen
Autor: Dietmut Teijgeman-Hansen, flickr

Čím je tento ostrov taký zaujímavý?
Do druhej svetovej vojny predstavoval najznámejšie rekreačné stredisko Nemeckej ríše. Za vlády Adolfa Hitlera a čias nacistického Nemecka bol na tomto ostrove vybudovaný obrovský rekreačný komplex s názvom Prora, často nazývaný aj „Kolos Prora“. Tento komplex mal slúžiť ako vzor pre ostatné krajiny. Jeho úloha bola stať sa ukážkovým príkladom pre ostatné štáty, ako sa štát stará o svojich poctivých občanov. Nemecko takto prezentovalo svoju snahu poskytnúť občanom krajiny adekvátne stredisko na aktívne trávenie voľného času, na relax a oddych. Svoje pomenovanie dostal po kopci, ktorý sa nachádza v Rujane. Základné kamene majestátneho kolosu boli položené v roku 1936. Rekreačný komplex mal byť schopný uspokojiť dovolenkové potreby až 20 000 ľudí v ôsmych identických budovách určených na ubytovanie, oddych a zábavu. Hlavným architektom bol Albert Speer.

Prora Rujana
Autor: Frank M. Rafik, flickr

Všetky izby boli orientované s výhľadom na more. Na vedľajšom pozemku sa nachádzali kanalizácie. Každá izba má rozmer 5×2,5 metra. Vybavenie jednotlivých izieb bolo jednoduché. Našli ste v nej dve postele, šatníkovú skriňu a umývadlo. Na každom poschodí boli spoločné toalety, sprcha a spoločenská miestnosť. V strede mala byť vybudovaná gigantická krytá hala, ktorá by mala kapacitu pre všetkých 20 000 hostí. Tiež sa tam mali nachádzať bazény, kiná a divadlá. V pláne bolo vybudovať aj veľké prístavisko pre osobné lode.

Prora Rujana
Autor: Dietmut Teijgeman-Hansen, flickr

Dovolenka pre pracujúcu triedu
Komplex bol určený pre príslušníkov pracovného hnutia Kraft durch Freude – Radosťou k sile. Išlo o pracujúcu triedu robotníkov. Predpokladá sa, že bol vybudovaný ako paralela k Butlins – holiday camps – čiže k britským prázdninovým táborom, ktorých cieľom bolo poskytovať dovolenky pre priemernú pracujúcu triedu. Budovy sú vystavané na cca 4,5 km dlhom úseku pobrežia. V ušľachtilom pláne však nastala jedna „malá“ komplikácia. Vypukla 2. svetová vojna a tak boli financie aj robotníci potrební na inom mieste ako na stavenisku. Kvôli týmto dôvodom Prora nebola dokončená, a preto nikdy nezažila prílev turistov. Výstavba bola ukončená roku 1939. Tak sa skončili sny o dovolenkovom megakomplexe.

Prora Rujana
Autor: Dietmut Teijgeman-Hansen, flickr

Osud Prory po 2. Svetovej vojne
Keď vojna naberala na obrátkach a Berlín padol, pôvodne určené miesto na zábavu a oddych slúžilo pre potreby Červenej armády. Tá sa zdržiavala v komplexe Prora v období rokov 1945 až 1955. Neskôr ho využívala aj armáda NDR. V súčasnosti je historickou pamiatkou, symbolizujúcou nacistickú éru Nemecka. Za kultúrnu pamiatku bol dovolenkový komplex Prora vyhlásený roku 1992. Na jednom konci areálu je umiestnených hneď niekoľko múzeí. Najzaujímavejším z nich je technické múzeum Prora, v ktorom nájdete modely známych nemeckých, aj zahraničných automobilov, aj časť venovanú železničnej doprave.

Prora Rujana
Autor: Franko Rabazzo, flickr

Pre Zaujimavosti.net pripravila Tina