Gény ovplyvňujú našu schopnosť čítať pri pohľade do očí druhého človeka jeho myšlienky a emócie. Tvrdí to nová štúdia, ktorú uverejnil magazín Molecul Psychiatry.
Empatia je sčasti genetická
Vedci z Cambridgeskej univerzity pred dvadsiatimi rokmi vyvinuli test „kognitívnej empatie“, ktorý nazvali „Čítanie mysle prostredníctvom očí“. Budeme ho skrátene nazývať „očný test“. Podľa neho sa ľudia dokážu dozvedieť veľa o myšlienkach a pocitoch inej osoby z obyčajného pohľadu do očí. Výsledky zároveň ukázali, že niektorí majú túto schopnosť vyvinutú viac a iní menej. Ženy dosiahli vyššie priemerné skóre ako muži.
Rovnaký tím výskumníkov najnovšie spojil sily s genetickou spoločnosťou 23andMe a vedcami z Francúzska, Austrálie a Holandska. Ich nová štúdia pracovala s obrovskou vzorkou 89-tisíc ľudí z celého sveta. Výsledky opäť potvrdili, že ženy čítajú z očí lepšie ako muži. Dôležitejšie zistenie je však potvrdenie teórie, že výsledok pri očnom teste ovplyvňujú gény. Konkrétne ide o genetické varianty na chromozóme 3. Práve vďaka nim dokážu ženy dobre „čítať myšlienky z očí“.
Podľa starších štúdií mali v teste horšie výsledky ľudia trpiaci autizmom alebo anorexiou. Výskumníci zistili, že genetické varianty, ktoré prispievajú k vyššiemu skóre v očnom teste, zároveň zvyšujú riziko anorexie, no nie autizmu. Špekulujú, že k rozdielu došlo pretože autizmus zahrňuje spoločenské aj nespoločenské charakteristiky a test meria len tie spoločenské.
Aké závery si zo štúdie odniesli jej autori
„Je to najväčšia štúdia kognitívnej empatie na svete. Zároveň išlo o prvý pokus nájsť prepojenie medzi očným testom a ľudským genómom. Ide o významný krok vpred v odbore sociálnej neurovedy a ďalší kúsok do skladačky pri zisťovaní, čo spôsobuje rozdiely v kognitívnej empatii,“ tvrdí Varun Warrier, vedúci štúdie z Cambridgu.
Profesor Bourgeron z Parížskej univerzity podotkol: „Táto nová štúdia demonštruje, že empatia je sčasti genetická. Nemali by sme však zo zreteľa stratiť ďalšie dôležité sociálne faktory ako výchova v prvých rokoch života a zážitky po narodení.“
Profesor Baron-Cohen dodáva: „Je to vzrušujúci nový objav. Teraz budeme testovať, či sa výsledky zopakujú a precízne skúmať, čo tieto genetické varianty robia v mozgu a čím spôsobujú individuálne rozdiely v kognitívnej empatii. Štúdia nás posunula o krok bližšie k pochopeniu tohto fenoménu.“
Čítajte tiež:
Čo prezradil masový hrob po 400 rokoch
Písanie si pred prvým rande. Toto by ste písať nemali
Zdroj:https://www.sciencedaily.com/releases/2017/06/170607123843.htm
