Vedkyňa rozdelila vysokoškolské priateľstvá do troch typov. Janice M. McCabeová, profesorka sociológie, v roku 2004 „vyspovedala“ 82 študentov nemenovanej vysokej školy na americkom stredozápade. Jej otázky sa týkali priateľstva – faktoru, ktorý sa pri posudzovaní akademických úspechov či neúspechov zvyčajne prehliada. Na základe pozorovaní a rozhovorov rozdelila McCabeová sociálne väzby študentov do troch typov.
Tip redakcie: 19 faktov o Hollywoode, ktoré ste možno netušili. Posledný vám vyčarí úsmev
-
Úzko spätá skupina
Ide o skupinu, kde sa navzájom poznajú takmer všetci jej členovia. Takáto skupina môže byť pre jej člena veľmi prospešná: ľudia v nej si často poskytujú potrebnú emocionálnu pomoc, vedia sa podržať a podporujú sa. No nie vždy je to tak. Niekedy môžu byť takéto priateľstvá rozptyľujúce – kamaráti uprednostnia vzájomnú spoločnosť pred prednáškou či štúdiom. Jedna zo študentiek sa vyjadrila, že pohľad na spiacu kamarátku, kým sa snažila učiť, u nej vyvolal únavu a napokon zaspala tiež, hoci to neplánovala.
-
Sieť niekoľkých skupín
V takýchto prípadoch bol študent súčasťou viacerých samostatných skupín, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Fiktívna študentka Mary napríklad radila kamarátov do skupiny „z domu“ a „zo školy“. Na rozdiel od prvého typu sociálnych väzieb, kde si členovia jednej skupiny poskytovali všetky druhy podpory, v tomto type nachádzal študent akademickú a sociálnu podporu inde. Vo všeobecnosti boli študenti udržiavajúci tento typ kamarátstiev akademicky úspešní aj s menšou podporou od priateľov. Udržiavanie vzťahov s niekoľkými skupinami priateľov však mohlo dostávať študentov pod tlak.
-
Individuálne priateľstvá
Tretia kategória študentov nadväzovala vzťahy skôr s jednotlivcami, ako celými skupinami. Kamarátstva vznikali za rôznych okolností – v krúžkoch, kurzoch, na športových podujatiach, v baroch – a priatelia jedného človeka sa navzájom nepoznali. Takéto priateľstvá nepôsobili na akademický život študenta rušivo, no je otázne, či mu poskytovali dostatočnú podporu.
Ako to vyzeralo po vysokej škole?
Po piatich rokoch sa Janice M. McCabeová stretla so študentmi znovu. Zistila, že prvá a druhá skupina študentov stále formuje vzťahy rovnako, no iba jeden človek z tretej skupiny dával aj po škole prednosť individuálnym priateľstvám. To svedčí o tom, že takéto vysokoškolské priateľstvá nevypovedajú o preferencii študenta a sú skôr núdzovým riešením.
Priateľstvá sa zároveň značne preriedili a po škole zostalo v kontakte v priemere 25% ľudí z každej skupiny. Priateľstvá prvého typu sa ukázali byť najtrvácnejšie.
Na záver zostáva dodať, že každý typ sociálnej siete má svoje výhody a nevýhody a je na každom študentovi, aby si sociálny a akademický život prispôsobil svojim potrebám.
Zdroj: businessinsider.com
