Medzi kuriózne dane celej histórie patria dane, ktoré nemajú zmysel a určite by ste ich nechceli platiť. Napriek tomu, že hovoríme o menších sumách, pre chudobných obyvateľov to bola naozaj veľká finančná záťaž.
Tip redakcie: V roku 2017 bude u Slovákov populárna hlavne exotika. Už si to môžeme dovoliť
Daň zo sladkostí
Táto pomerne novodobá daň bola zavedená v roku 2009 štátom Illinois. Jednalo sa o navýšenie dane za sladkosti vyššou sadzbou, ako bola platená za ostatné potraviny. Daňový úrad však dôkladne vysvetlil, čo si pod pojmom sladkosť predstavuje. Táto daň bola uvalená iba na cukrovinky, ktoré neobsahovali múku a ktoré sa nemusia uchovávať v chlade. Týmto vymedzením nastal v štáte a v potravinárstve chaos. Sladkosti ako Milky Way, Twix či jogurt s praclíkmi boli zaradené medzi bežné potraviny, no Milky Way Midnight, Snickers či jogurt s hrozienkami medzi sladkosti.
Kartová daň
Daň zaviedol anglický kráľ Jakub I. v 16. storočí. Každý balíček kariet musel byť označený, čo bol dôkaz o samotnom zaplatení dane. Jednalo sa o zavedenie dane na veľmi populárnu, príjemnú a obľúbenú činnosť, ktorú v Anglicku vykonával asi každý. Každé pikové eso bolo označené výrobcom, čo značilo ich zaplatenie.
Daň z črevných vetrov
Nový Zéland zaviedol túto daň v roku 2003. Mala pomôcť plniť ustanovenia kjótskeho protokolu a zároveň sa tak Nový Zéland snažil obmedziť emisie v ovzduší. Po nepokojoch sa však Nový Zéland tejto dane vzdal.
Daň z klobúka, parochne a púdru na parochne
V 17. a 18. storočí nosil každý muž, ktorý chcel vyzerať aspoň trocha k svetu nádhernú parochňu. Parochne, ktoré dnes nosia advokáti prevažne v Anglicku sú však iba zjednodušenými verziami toho, čo sa nosilo. V roku 1795 parlament zaviedol novú daň, ktorú uvalil na samotné parochne i parochňový púder. Výška parochňovej dane bola 12 šilingov.
O niekoľko mesiacov na to bola zavedená i daň za klobúky. Vyššie vrstvy mali klobúkov plnú šatníky, no chudobní ľudia ani jeden. Ako dôkaz o zaplatení dane bolo na podšívke klobúku potvrdenie, že ide o legálny klobúk, ktorý podliehal dani. Cena za klobúk sa tak navýšila o 5 šilingov. Ak však výrobcovia klobúkov nemali licenciu a teda predávali klobúky, ktoré nezdanili, dostali naozaj vysoké pokuty. Na falšovateľov potvrdeniek zas trest smrti.
V roku 1811 bola táto daň zrušená.
Daň z moču
Tvorcom tejto dane bol cisár Nero. V starom Ríme mali chudobní obyvatelia iba nočníky, ktoré následne vylievali do žumpy. Povráva sa, že sa tento moč zbieral a spracovával na rôzne použitie ako napríklad polievanie kvetov či dokonca bielenie zubov. Po nástupe cisára Vespasiána táto kuriózna daň pokračovala. Práve po tomto cisárovi boli pomenované pisoáre, ktorých názov je veľmi podobný vo všetkých jazykoch.
Rytierska daň
Doposiaľ sa nevie, kto presne túto daň zaviedol, no posledným panovníkom, ktorý ju vyberal bol Eduard III. Táto daň bola vyberaná až do 14. storočia a nebola uvalená na rytiera, ako to na prvý pohľad vyzerá. Museli ju platiť tí, ktorí odmietali bojovať vo vojnách a padnúť za anglických kráľov. Napriek spoplatneniu zbabelosti sa panovníci nedočkali boja za ich život. Na druhej strane si za tieto peniaze najímali žoldnierov, ktorí s veľkou radosťou bojovali za svojho kráľa.
Daň z brady
Túto absurdnú daň zaviedol v roku 1535 anglický kráľ Henrich VIII. Od tejto dane boli však oslobodení predstavitelia pravoslávneho duchovenstva, ktorý ju museli nosiť povinne. Ostatní však za svoju pýchu museli platiť dane. Po jej zaplatení dostali odznak, ktorý slúžil ako potvrdenie o zaplatení.
