Apartmánový dom Ronan Point je vo svete katastrof a zlyhaní architektov známy pojem. Do histórie sa budova zapísala kurióznou nehodou, ktorá priniesla ukážku niečoho dovtedy nevídaného. Z modernej histórie už poznáme takýchto prípadov viac a podobný efekt sa odohral aj pri páde dvojičiek WTC 11. septembra 2001. Prípad z Británie si napriek hrôzostrašnemu vzhľadu a nevídanosti vyžiadal len štyri obete na životoch. Vina sa vo viacerých publikáciách, či článkoch, kladie na inštalatérov plynu, no iní sa sústreďujú na architekta, ktorý dovolil budove rozpadnúť sa od hora dole v niekoľkých sekundách. (foto: failedarchitecture.tumblr.com)
Autor: Derek Voller, zdroj: geograph.co.uk
Dominoefekt
V budove sa zrútilo všetkých 22 bytov, no konkrétne len ich obývačka a časť spálne. Zvyšok bytov zostal neporušený. Stalo sa to potom, čo jeden z obyvateľov bývajúci v byte číslo 90 na 18. poschodí chcel zapnúť plynový varič, aby si ráno pred šiestou uvaril čaj. Nekvalitné a príliš silno utiahnuté mosadzné ventily údajne mohli uvoľnovať plyn, ktorý po škrtnutí zápalkou explodoval. Explózia vyrazila nosný panel na jeho obývačke a byt nad jeho obývačkou sa tak ocitol vo vzduchu. Za krátko sa pod ťarchou zrútili všetky štyri horné byty na obývačku bytu číslo 18. Nasledovala ihneď druhá časť katastrofy, keďže pod ťarchou sutiny a panelov z horných poschodí sa postupne začala prepadávať celá budova na rovnakom mieste až celkom dole. Budova bola dokončená len dva mesiace a všetky byty neboli ešte obývané. Aj to je dôvod, prečo si nešťastie vyžiadalo tak málo obetí. V roku 1986 bola budova zbúraná.
Novinka
Niečo také bolo novinkou. Po bombardovaní Londýna nacistickým Nemeckom a po len pomalej výstavbe nových domov na popularite začali získavať výškové panelové domy. V snahe čo najmenej znížiť nutnosť stavať priamo na mieste, ale použiť už predpripravené fabrikové odlievané materiály, sa stavitelia začali viac venovať výstavbe panelových domov. Ich nevýhody sa objavili práve pri kolapse apartmánového vežiaku Ronan Point. Nešťastie inšpirovalo architektov k vyššej opatrnosti a odrazu začali počítať aj s niečím, čo dovtedy nepoznali. Po nešťastí vzniklo niekoľko predpisov a nariadení o budovách panelového typu, museli byť schopné odolať výbuchom, podliehali vyšším kontrolám a len v Londýne sa zvýšil záujem o vyššiu kontrolu a starostlivosť týkajúcu sa plynových zariadení.
