Naše vnútorné hodiny určujú takmer každý biologický proces v našom tele, od spánku cez jedenie až po krvný tlak.
Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu udelili tento rok tímu vedcov v zostave Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash, and Michael W. Young, ktorí odhalili isté molekulárne mechanizmy týchto hodín zvaných aj ciarkadiánny rytmus.
Výhercov oznámili tradične na pôde štokholmskej univerzity Inštitút Karolinska. Vedci si odniesli spoločnú cenu v hodnote 9 miliónov švédskych korún (takmer milión eur) a medaily, na ktorých sú vyryté ich mená.
Porota sa rozhodla udeliť Nobelovu cenu práve im za zásluhy k pochopeniu toho, „ako si rastliny, zvieratá a ľudia prispôsobujú svoje rytmy tak, aby boli v súlade s pohybmi Zeme.“
Hall, Rosbash, a Young izolovali u vínnej mušky gén, ktorý má na starosti každodenné biologické rytmy. Dokázali, že gén v sebe niesol inštrukcie k tomu, aby tvoril špecifický proteín zvaný PER. Ten sa počas noci tvorí v živých bunkách a cez deň zase zmizne. Dokázali tak, že hladina PER sa počas 24 hodín pravidelne mení.
Tento objav pochádza ešte z roku 1990. Nadväzujúcimi pokusmi a výskumami sa vedcom podarilo dokázať, že biologické hodiny pracujú podobne aj u iných živých tvorov, vrátane ľudí.
Keď naše sociálne hodiny nekorešpondujú s tými biologickými, môže to mať neblahý vplyv na naše zdravie. Medzi relatívne neškodné a dobre známe príklady patrí jet lag, sezónna zmena času či ponocovanie pri napínavom seriáli. Každá z týchto udalostí má za následok že sme trochu „rozhodení“. Cirkadiaánne rytmy sa totiž prispôsobili jednotlivým fázam dňa a regulujú naše hormóny, správanie, spánok, telesnú teplotu aj metabolizmus.
Dlhší nesúlad, prejavujúci sa napríklad u ľudí, ktorí neustále ponocujú, zvyšuje riziko chorôb ako je cukrovka či rakovina.
Čítajte tiež:
Vedci pracujú na výrobe antikoncepcie pre mužov
Po čom ženy túžia – sex vnímajú inak ako muži
Ak chválite deti za inteligenciu, častejšie podvádzajú
