Svätého Mikuláša si mnohí predstavujeme ako bradatého staršieho muža, ktorý v prvom decembrovom týždni obdarúvava deti. Hoci vyobrazenie ako bradatého dedka mu prischlo len pre vyjadrenie jeho múdrosti, už ako mladý muž poznal slová ako pomoc a štedrosť. Pomáhať sa ostatným rozhodol najmä preto, že bol veľmi bohatí a moc, ktorú mu zanechali pred smrťou rodičia mu umožňovala pomáhať tak, že sa tým zapísal do mnohých prameňov a preslávil ako jeden z najznámejších rodákov región Lýkia, do roku 1922 obývaný Grékmi, dnes súčasť Turecka.
Z jeho života
Ágios Nikólaos sa narodil približne v roku 270 v lýkijskej Patare pri meste Demre, kedysi nazývanom Myra. Rodičia mu nedalo do vienka len múdrosť, ale najmä veľké bohatstvo, ktoré celé zdedil príliš skoro. Obaja rodičia mu zahynuli skôr, ako sa stal dospelým. Bol kresťanom, vážil si ľudí, život a žil životom presvedčeného kresťana. Z jeho života je známych niekoľko prípadov, kedy ľuďom pomáhal. Jedna legenda hovorí že sa v kostole v meste Myra (dnes Demre) stal kňazom po smrti predošlého kňaza a vstúpil ako prvý do kostola sa pomodliť. Iná legenda tvrdí, že ho odporúčal zachránený námorník, ktorého Mikuláš zachránil z mora. V každom prípade je však nutné podotknúť, že post farára prijal s nadšením, neskôr sa stal biskupom a väznený bol približne 5 rokov, kým ho cisár Konštantín neoslobodil v rámci povolenia všetkých vierovyznaní. Najznámejší jeho čin bola záchrana troch dcér, ktoré chcel ich otec predať do nevestinca, pretože si nemohol dovoliť ich vydať. Počas dvoch nocí Mikuláš nechal na okne chudobného suseda mešec s peniazmi, pri treťom pokuse nechať ďalšie peniaze si ho sused počkal, aby sa mu mohol poďakovať. Hoci ho Mikuláš poprosil, nech to zostane tajomstvom a dar každej z dcér prijme, predsa len sa táto príhoda dostala von a dodnes je zvykom na okne nechávať topánky, aby do nich deti dostali darčeky a sladkosti.
Po jeho smrti
Po jeho smrti bol ako uctievaný muž a významní osobnosť uložený do rímskeho sargofágu, ktorý je dodnes v kostole v meste Demre v južnom Turecku, kde Mikuláš pôsobil. Sargofág však v roku 1087 vykradli talianski námorníci z mesta Bari, kam jeho pozostatky odviezli a odmietali ich vrátiť. Po dlhých rokovaniach v modernej dobe sa podarilo docieliť, že sa niektoré z jeho telesných pozostatkov predsa len do Turecka vrátili a sú uložené v múzeu v Antalyi, známom turistickom letovisku. V súčasnosti v samotnom sargofágu nie je nič. Miesto je však významné pre veriacich gréckokatolíckej cirkvi rovnako ako významná je osobnosť Svätého Mikuláša. V rovnakom kostole boli pochované aj iné osobnosti mesta, no Mikulášov sargofág láka stovky najmä ruských turistov denne, aby sa mu pri hrubom skle poklonili, pomodlili a priložili sväté obrázky a pod.
O Turecku si môžete viac prečítať aj na našom cestopise Turecko.us
