Halloween je fenomén, ktorý sa na Slovensku napriek nevôli starších generácií udomácňuje veľmi rýchlo najmä v posledných rokoch. Ľuďom akoby chýbalo niečo morbídne, zábavné a tak trochu súčasné. Inšpirovaní filmom, zahraničnou kultúrou, ale aj chuťou sa baviť, vznikajú večierky, príležitosť chodiť v kostýmoch, pomaľovať si tvár, zabávať sa kreativitou s tekvicami a pod. Halloween sa pokladá za čisto americký sviatok, no v skutočnosti pochádza z keltskej kultúry z oblasti celých Britských ostrovov s prvkami podobnej zo starorímskej kultúry a jej oslavou bohyne Pomony a osláv smrti známych ako Parentalia. Jeho pôvod tak vôbec nie je čisto americký, ako mnohí predpokladajú. Len v USA mu dali význam a po oživení táto tradícia nabrala väčší rozmer, dnes zasahujúci zásadne až do komercie. (foto: zdroj SXC.hu)
Prvé počiatky siahajú ku Keltom
Keltská kultúra je v mnohých smeroch nepoznaná a fascinuje dodnes svojim tajomnom. Známe nám je len málo z toho, ako fungovali. Vieme však, že vyznávali prírodu, javy, sledovali ročné obdobia a čas. Jarná a zimná rovnodennosť pre nich znamenala viac, ako len medzník v časovom úseku. Práve tu musíme hľadať počiatok Halloweenu. Kelti vnímali ročné obdobia ako leto a zimu. Hranice medzi nimi až my vnímame ako jar a jeseň. Deň, kedy sa stretáva leto so zimou je zimný silnovrat. Leto symbolizovalo život, zima smrť. Verili, že v zime prichádza smrť oveľa viac ako v lete a že v deň na konci októbra sa otvára cesta smrti na zem. V snahe uľahčiť prítomnosť smrti a prijať ju existovali už dve tisícročia späť keltské rituály, ktoré v tento čas počítali s mŕtvymi zvieratami, koženými maskami a akýmisi oslavami smrti. Hovorme tomu pokojne psychologická príprava na to, že smrť môže prísť a je tu medzi nami. Šlo o keltské oslavy známe ako Samshain, čo je slovo vychádzajúce z dávnej írčiny nazývajúce „koniec leta“. V iných kútoch Británie sa udalosť nazývala Calan Gaeaf, Kaland Gwav a podobne. Obdobie, kedy končia žatvy a začína zima bolo podľa keltskej kultúry najjednoduchšie pre prestup smrti na Zem. Do určitej miery oslavy ovplyvňovalo pomaly prichádzajúce kresťanstvo. Masky mŕtvych tak boli prejavom sily pred smrťou, prejav, že sa ľudia smrti neboja. Mŕtvym dušiam prinášali obety, pohostenie, zároveň verili, že ich v tieto dni navštevujú zomrelí.
V niektorých regiónoch mali výraznú symboliku jablká a orechy. Tými ponúkali mŕtve duše, alebo tvorili súčasť prestierania, či rituálov. Jablká ako symbol jesene, kedy je ich najväčšia úroda, zostali pochúťkou dodnes. Ide prevažne o jablká máčané v presladenom sirupe. Predpokladá sa, že prevažne zo Škótska sa neskôr začala šíriť tradícia v obliekaní rôznych kostýmov a maľovania tváre, pričom zvyk zostal až do 19. či 20. storočia bez zásadných zmien. V 17. storočí keltské zvyky začínajú slabnúť, zostávajú len v regiónoch Škótska. Počiatok 20. storočia v Škótsku a Anglicku znamenal príchod lampášov. Večer a noc, k tomu svetlá sviečok, ktoré už niekoľko storočí mali silnú spojitosť s kresťanstvom a duchovnom vôbec, umiestňovali do lampášov. V priebehu pár rokov sa tento zvyk už známy ako jack-o‘-lanterns rozšíril na celé ostrovy. Lampáše mali byť opäť symbolom navigácie pre duše mŕtvych.
Kresťania a ich sviatok všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých sa pôvodne od roku 609 oslavoval 13. mája, no pápež Gregor IV. ho v roku 835 nechal presunúť na príhodnejšiu pochmúrnejšiu chvíľu a to 1. november. Podobne ako predstavitelia cirkvi menili aj iné sviatky a ich oslavy tak, aby sa spojili s oslavami iných vyznaní, aj v tomto prípade nastal presun na deň hneď po keltskom dni mŕtvych. Predpokladá sa, že zmena mohla nastať pre žiadosť Germánskych kmeňov, alebo z praktických dôvodov, keďže Rím bol cieľom veľkého množstva pútnikov počas osláv, čo tvorilo problém. Zmenou na neskorší chladnejší dátum sa ich počet úspešne znížil. Deň všetkých svätých v angličtine nazývaný ako All Hallow´s Day.
V priebehu 14. až 15. storočia sa už oslavy všetkých svätých dostali do celej známej a civilizovanej Európy. Vznikli tradičné pokrmy, stolovanie, piekli sa koláče, ktoré sa pokladali na stôl pre mŕtvych. Boli to najmä krajiny od Británie po Rím, kde sa ovplyvnila aj sviatočná kuchyňa, tradície a vznikla aj tradícia, kde deti chudobnejších ľudí chodili do domu k domu, aby dostali koláče od rôznych rodín a ďalej sa modlili za duše zomrelých. V Španielsku sa o pár storočí neskôr udomácnil zvyk piecť pečivo výhradne pre tento deň, ktoré nazývajú kosťami mŕtvych „Huesos de Santo“. Pokladalo sa na hroby mŕtvych a zvyk prežíva a do dnes.
Prečo severná Amerika?
Dnešné Spojené štáty americké pokladajú za kolísku Halloweenu mnohé názory chybne. Do USA sa prvky a tradícia osláv dostali spolu s britskými prisťahovalcami. Do Ameriky prichádzalo veľké množstvo ľudí z rôznych sociálnych sfér. Zvyk prežíval a ďalej sa formoval najmä medzi chudobnejším obyvateľstvom a v malých mestách. Halloween, ako sa mu pomaly začalo hovoriť, sa spomína už v 18. a 19. storočí ako súčasť jesene a osláv. Zámožnejší ľudia ostro vystupovali proti podobným oslavám. Halloween teda stále nemal svoj celonárodný a už vôbec nie kultúrny význam. Všetko sa zmenilo až v prvých desaťročiach 20. storočia, ktoré priniesli vysoký príliv nových prisťahovalcov zo starej Európy, prevažne Írov, škótov a Britov. Po ich príchode sa Halloween bral za samozrejmosť postupne viac a viac, až do dnešnej jeho podoby.
Prečo tekvice?
V minulosti sa používala okrúhlica, ale aj iná jesenná zelenina na vyrezávanie. Kuchyňa a vôbec stravovanie, či rituálne jedlá boli súčasťou Halloweenu od jeho počiatkov. Sezónne plody jesene boli základom pri oslavách Halloweenu a to zostalo dodnes. Vyrezávanie do tekvíc sa udomácnilo až na oslavách medzi írskymi a anglickými prisťahovalcami v USA, keďže úroda tekvíc a ich lepšia opracovateľnosť umožňovali vyrezávať a pracovať s dostupným a zároveň jednoduchým materiálom. Trend vyrezávaných tekvíc nemá viac ako 200 rokov a kým začínal lokálne, dnes už je takmer celosvetovým symbolom tohto sviatku. Je súčasťou dekorácií, aj halloweenskych príprav. Tak, ako sa trendy a zábavné kreatívne činnosti šíria dnes, v minulosti sa šírili ústne, s nadšením sa kopírovali, až dosiahli celý národ. Faktom je, že USA je tekvicovou veľmocou, v krajine sa usporadúvajú súťaže o najväčšie tekvice, lákajú pozornosť médií aj rôznych farmárov.
