Vysokoškolskí študenti v Británii sa zúčastnili súťaže o najlepšiu esej na tému: Život na zemi o 50 rokov neskôr.
Kilometrové veže a Britská federácia – takto vidí budúcnosť James Fletcher.
Britskí doktorandi využili svoju kreativitu a analytické schopnosti a pokúsili sa predpovedať, aký vplyv budú mať spoločenské vedy a výskum na náš život o 50 rokov.
Absolútnym víťazom sa stal James Fletcher. Gioia Barnbrook a Josephine Go Jefferies prispeli prácami, ktoré tiež získali vysoké hodnotenia. Každá z esejí má vlastný štýl a čitateľa núti zamyslieť sa.
Londýn Inc. (James Fletcher)
James Fletcher situoval svoj príbeh do roku 2065 a rozpráva nám, ako sa menil jeho život od 12. februára 2015, keď sa prisťahoval do Londýna. Jeho retrospektívny pohľad do našej budúcnosti nám ukazuje, ako sa veľkomesto postupne stalo samostatnou súkromnou spoločnosťou.
James žil v Londýne, študoval sociológiu a pozoroval, ako sa priepasť vo vývoji medzi Britániou a Londýnom stále viac a viac rozširuje. Obyvateľstvo hlavného mesta tvorili predovšetkým mladí ľudia, zatiaľ čo zvyšok krajiny mal starnúcu konzervatívnu populáciu. Počet imigrantov z východných krajín sa stále zvyšoval.
Škótska národná strana získala silnú podporu, Škótsko sa osamostatnilo. V decembri 2024 nakoniec došlo k federalizácii Británie a vznikli federálne štáty Wales, Anglicko a Škótsko.
Architektúra mesta sa zmenila na nepoznanie: Saudská Arábia postavila v meste prvú kilometrovú vežu sveta – Kingdom Tower –, vznikali mestské umelé lesy. Mesto získalo atmosféru úplnej sebestačnosti a kultúru nezávislosti.
Londýn prešiel obrovskou populačnou krízou a musel zapojiť svojich najlepších sociológov a populačných geografov, aby bol schopný ubytovať zväčšujúce sa počty obyvateľov. Nasledovala revolúcia v doprave: z ulíc Londýna v roku 2053 zmizli posledné ľuďmi riadené autá.
Nastúpila éra 5G internetu (zvyšok Británie nemal v tom čase všade rozšírené ani 4G pokrytie).
Rozdiely medzi Londýnom a zvyškom krajiny sa ďalej prehlbovali a „rozvod” na seba už nenechal dlho čakať – 4. mája 2058 sa Londýn stal piatym štátom federácie. Parlament krajiny sa presunul do Menčestru.
Federácia od roku 2015 prešla len malými zmenami a v porovnaní so situáciou v Londýne je Británia v roku 2065 zaostalá. James Fletcher je zamestnancom spoločnosti Londýn inc.
Opustený polárny medveď – obraz symbolizujúci dopad klimatických zmien na život na zemi.
Svet v roku 2065: kritické zmeny podnebia a potreba spoločenských vied (Gioia Barnbrook)
Opustený polárny medveď stojaci na plávajúcom kúsku – tento obraz symbolicky vyjadruje dopad klimatických zmien na život na zemi. Hovorí o tom, že tieto zvieratá sa stávajú obeťami topenia ľadovcov Arktídy.
Obrazy, ktoré by nám ukazovali, aký dopad budú mať klimatické zmeny na život človeka, nevidíme tak často. Neuvedomujeme si, že nebude trpieť len svet prírody, ale aj ľudská spoločnosť zaplatí veľkú daň.
Komunity ľudí, žijúce v Arktíde, už teraz pociťujú výrazné zmeny – život sa stáva náročnejším a nebezpečnejším, keď sa pevné ľady Arktídy pomaly topia. Rastúce teploty v rovníkových oblastiach majú tiež negatívny efekt na život.
Británia zatiaľ priamo tieto zmeny nepociťuje, ale vieme, že zmeny vo vzdialených oblastiach sveta nepriamo ovplyvnia aj Európu. Dnes, keď sú aj vyspelé krajiny sveta závislé od medzinárodného obchodu a dovozu surovín, nemôžeme ignorovať význam týchto zmien ani vo vzdialených častiach sveta.
Fascinujúce predstavy o modernej budúcnosti môžu navždy ostať len snami, keď sa naša zem ocitne v bezvýchodiskovej situácii: vo vojne o suroviny a nakoniec v boji o prežitie.
Antropológovia už dnes pracujú v arktickej Kanade. Spolupracujú s miestnymi obyvateľmi, aby podrobne preskúmali a zdokumentovali dopad klimatických zmien na život. Tento výskum by mal v budúcnosti ponúknuť efektívne adaptačné stratégie.
Gioia Barnbrook študuje antropológiu a uvedomuje si, že táto veda a ďalšie disciplíny spoločenských vied budú v budúcnosti potrebné viac než kedykoľvek predtým.
Infokracia a život v horách sú kľúčové myšlienky eseje Josephine Go Jeffries.
Vedia, koľko kyslíka dýcham a mne to neprekáža (Josephine Go Jefferies)
Jospehine vidí v budúcnosti ľudí, ktorí si uvedomili, že je potrebné zmeniť životný štýl, ak chceme zachrániť našu zem. Život sa presunul do hôr, kde ľudia získavajú pitnú vodu recykláciou vzdušnej atmosféry a kladú výnimočný dôraz na udržiavanie čistoty ovzdušia.
Protipožiarne jednotky bojujú proti vznikom požiarov v lesoch, ktoré sa stali veľkou a častou hrozbou pre globálne otepľovanie. Využívanie ohňa je už minulosťou – oprávnenie spaľovať nadovšetko drahý kyslík majú len niektorí vedci, ktorí sa bez toho nezaobídu. Proti požiarom nebojujú veľkými množstvami vody, hasenie ohňa spočíva vo vysatí okolitého kyslíka.
Spoločnosť budúcnosti prešla úplne na využívanie solárnej energie.
Z demokracie sa stala infokracia – ľudské činy, názory a myšlienky sú monitorované a zaznamenávané. Aj spotreba kyslíka jednotlivcom je pravidelne kontrolovaná. Vyhodnocovanie týchto dát a databáza ľudských úmyslov a tendencií umožňujú ľahko detekovať, ktoré správanie alebo názory sú pre spoločnosť škodlivé a mohli by ju ohroziť.
Voľby sú už len historickou tradíciou. Volebné kampane, príhovory, boje o voličov a manipulácia občanov médiami – to všetko už pominulo. Ľudia sa zaoberajú inými vecami v živote.
Práca a osobný život už nie sú časovo oddelené. Vďaka všadeprítomným vysielačom a zdrojom informácií môžu pracovať kedykoľvek a kdekoľvek bez stresujúcich časových plánov a predpisov. Ľudia už netrávia život honbou za peniazmi, práve naopak – prácu vnímajú ako jednu z náplní svojho dňa. Ich život je šťastnejší a vyrovnanejší.
Zdroj: guardian.com
