Noc divadiel v kaštieli dolná krupá

0
270
Noc divadiel v kaštieli dolná krupá
Ohodnoť článok

S divadlom do nekonečna a zároveň do nekonočna! Táto myšlienka sa bude skloňovať v sobotu 18. novembra 2017 nielen na divadelných doskách, ale i v kaštieli Dolná Krupá, ktorý sa ako prvý pamiatkový objekt Slovenska pridáva k európskemu podujatiu Noc divadiel 2017.

Počas tretej novembrovej soboty sa viac ako štyri desiatky slovenských divadiel spoja v jednu spoločnú noc a ponúknu divákom netradičné divadelné zážitky. Bude medzi nimi i teatro ORLUS, ktoré sa premiérovo zapája do podujatia Noc divadiel. Toto malé herecké združenie si na sobotu 18. novembra 2017 pre divákov pripravilo skutočné teátro. Od 19.00 hod. – 24.00 hod. bude história kaštieľa Dolná Krupá dýchať prítomnosťou, a to v dvoch predstaveniach:

  • Vôňa lupeňov,
  • Mesačné svetlo lásky.

Nočné putovanie za hranice tradično-netradičných zážitkov pre celú rodinu, v bývalom rodovom sídle Brunsvikovcov a Chotekovcov, začína o 19.00 hod a bude trvať do neskorých nočných hodín. 

Vôňa lupeňov – 19.00 hod.

V tretiu novembrovú sobotu do kaštieľa v Dolnej Krupej zavíta vládkyňa včelej ríše, Včelia kráľovná, a tá po viac ako 150 rokoch vyrozpráva príbeh o osude, voľbe, životnej púti a pôsobení grófky Márie Henriety Chotekovej z Dolnej Krupej. Jednotlivé divadelné pasáže sú koncipované do piatich kľúčových etáp života Ružovej grófky.

Prvá epocha scénického predstavenia – Osudný sľub – diváka prenáša do roku 1863, kedy za rušných okolností prichádza na svet, 24. novembra v kaštieli Dolná Krupá, prvorodená dcéra grófa Rudolfa Choteka a rakúskej šľachtičnej Márii Khevenhüller-Metschovej, Henrieta Choteková. V tento deň sa nečakane v kaštieli zjaví sudička, ktorá predpovedá malej Henrietke budúcnosť a dáva jej sľub, ktorý sa naplní na sklonku života hlavnej predstaviteľky príbehu.

V druhej časti predstavenia – Voňavé detstvo – je zobrazená desaťročná Henrica. Už v detskom veku tohto nevinného, ale veľmi sčítaného dieťaťa tleje ohníček nadšenia k ružovým lupeňom a k ľuďom. Často sa však dostáva do sporu so svojou matkou, ktorá vôbec nechápe jej plameň zanietenia k prírode a flóre.

Tretia časť scénického predstavenia – Pichľavé tŕne – diváka zoznamuje s mladou dvadsaťročnou Henrietou, ktorá vďaka svojej sesternici, budúcej manželke následníka trónu – Žofii Chotekovej, spoznáva holandské a francúzske ružové záhrady a prichádza na ideu pestovať takú kvetinovú nádheru aj doma, v rodnej Dolnej Krupej. Mladú Henrietu začína tajomný pôvab ruží lákať stále viac a viac. Aj ona chce spoznať pradávny príbeh večnej lásky, utkaný z ružových lupeňov. Náhle zatúži po zakázanom kvete. Za svoje previnenie veľmi kruto zaplatí, a to núteným zrieknutím sa vlastného dieťaťa.

V štvrtej pasážiHenrietina zlatá éra – je ukázaná najúspešnejšia dekáda života Ružovej grófky. Vo svojich štyridsiatich – päťdesiatich rokoch táto žena nielenže vysádza niekoľko tisíc kríkov ruží, začína šľachtiť viaceré odrody a stáva sa z nej podnikateľka, nezištne pomáha obyvateľom Dolnej Krupej, ale sa aj aktívne zapája do diania v prvej svetovej vojne. Zanecháva napospas osudu svoje rozľahlé rozárium a odchádza pracovať ako dobrovoľníčka do lazaretu, kde ošetruje ranených vojakov prvej svetovej vojny.

Posledná, piata časť životného príbehu Márie Henriety Chotekovej – Trpké vrásky Dušenky – zobrazuje dve desaťročia dvadsiateho storočia, v ktorých sa staručká grófka uzatvára pred svetom, a to i vďaka novým spoločenským zmenám a pozemkovej reforme. Celý príbeh Ružovej grófky završuje rok 1945, kedy vtrhnú do kaštieľa Dolná Krupá rabovači a posledná majiteľka tohto aristokratického sídla sa len bezmocne prizerá rabovaniu rodinného majetku, až postupne začne vychádzať na detský rozum a desať mesiacov po tejto nešťastnej udalosti, v kláštore Dcér Božej lásky, skoná.

Spoločným menovateľom všetkých piatich pasáží sú lupene ruží, ktorých vôňa sprevádza Ružovú grófku od jej narodenia – 24. novembra 1863, až po samotnú smrť – 13. februára 1946.

Okrem hlavnej hrdinky, Márii Henriety Chotekovej, v scénickom predstavení vystupujú osoby, ktoré významne ovplyvnili život tejto pestovateľky ruží, a to: matka Mária Choteková – Khevenhüller, sesternica Žofia Choteková, brat Rudolf Chotek s manželkou Irmou Radayovou, sestra Gabriela Schönbornová – Choteková, neter Mária Pallavici, záhradník Peter Kordes, rehoľná sestra Hildegarda Nižnanská, pestúnka Dora a rozprávačka celého príbehu Včelia kráľovná.

Životný príbeh grófky Márie Henriety Chotekovej herecky stvárnia členovia Divadelnej skupiny teatro ORLUS v sobotu 18. novembra 2017 o 19.00 hod. v kaštieli Dolná Krupá, neďaleko Trnavy.

Predstavenie trvá 130 min. bez prestávky.

 

Mesačné svetlo lásky – 22.00 hod.

Počas Noci divadiel sa kaštieľ v Dolnej Krupej vráti do obdobia konca osemnásteho storočia, kedy ho vlastnil gróf Jozef Brunsvik. V roku 1801 pozval do svojho honosného sídla chudobného, ale veľmi nadaného génia Ludwiga van Beethovena. Tento nemecký skladateľ flámskeho pôvodu mal učiť hudbu grófove netere – Jozefínu, Teréziu a Giuliettu. Jednej z nich však Beethovenov pobyt v Dolnej Krupej od počiatku prekáža a voči polohluchému maestrovi hudby vyhotoví zákerný plán. Plán pretvárky a neúprimnej lásky. Svoj zámer mladá slečna bez akýchkoľvek morálnych zábran začína naplno realizovať a postupne získava od Beethovena sľub o napísaní sonáty. Tridsaťročný Ludwig, zaslepený svojimi citmi voči mladej šľachtičnej, dni a týždne presedí za klavírom, až sa mu podarí skomponovať jedinečnú sonátu lásky. Sonátu mesačného svitu.

Odovzdá nakoniec do rúk nevďačnej aristokratky Ludwig van Beethoven svoje dielo a dovolí prefíkanej žiačke vôbec sonátu vypočuť si? Vypláva ukrývané tajomstvo urodzenej slečny na povrch alebo sa jej ho predsa podarí utajiť? Akú úlohu v tomto príbehu zohrá prostoreká slúžka Angela, gróf Jozef Brunsvik a jeho sestra Zuzana?

Odpovede na tieto otázky je možné dozvedieť sa v kaštieli Dolná Krupá v sobotu 18. novembra 2017 o 22.00 hodine. Divadelne spracovaný príbeh o sonáte č. 14 cis-mol sprostredkujú členovia Divadelnej skupiny teatro ORLUS.

Predstavenie trvá 75 min. bez prestávky.

 

História kaštieľa Dolná Krupá

Výstavba kaštieľa je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska preukázateľne nachádzal v Hlohovci v 16. storočí. Sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou sa Michal II. Brunsvik (1671 – 1719) stal majiteľom krupského panstva. Jeho syn Anton, ktorý vyštudoval právo na trnavskej univerzite, nechal v rokoch 1749 – 1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho st. V roku 1775 panovníčka Mária Terézia povýšila Antona I. Brunsvika do grófskeho stavu s právom nosiť predikát de Korompa (z Krupej).

Prvorodený syn Anton II. Brunsvik dostal od otca panstvo v Mártonvásári (dnes Maďarsko) a mladší syn Jozef Brunsvik (1750 – 1827) sa po otcovej smrti v roku 1780 ujal krupského panstva. V rokoch 1792 – 1796 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Johanna Josefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory. Ku kaštieľu, rozšírenému na barokovo-klasicistický objekt, postupne pribúdali ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček, altánky v parku atď.

V roku 1813 sa Jozef Brunsvik rozhodol opäť prebudovať kaštieľ v modernom klasicistickom štýle. Prestavbu zveril 24-ročnému architektovi Antonovi Piovi Rigelovi z Ríma. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813 – 1819 a zároveň sa zakladal rozsiahly, viac ako 100-hektárový anglický park podľa projektov záhradného architekta Christiana Henricha Nebbiena (1788 – 1841). Práce boli ukončené v roku 1822.

Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Vo svojej dobe sa vďaka Brunsvikovcom stala Dolná Krupá miestom, ktoré sa aj za hranicami monarchie preslávilo umeleckými zbierkami (najmä obrazová galéria), bohatou knižnicou, zbierkami minerálov, ale aj prírodnými krásami parku. V samostatnej divadelnej budove (jestvovala do roku 1937) uvádzali predstavenia za aktívnej účasti panstva, manželka grófa Jozefa, Mária Anna, rod. Majtényi, sa uchádzala o uvedenie melodrámy, pre ktorú mal skomponovať hudbu Ludwig van Beethoven. Podľa ústnej tradície rodiny bola Dolná Krupá miestom, kde tento hudobný skladateľ skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu.

Príslušníci nástupníckeho rodu Chotek sa neskôr zaslúžili o rozkvet poľnohospodárstva a chovateľstva. Panstvo preslávila na prelome 19. a 20. storočia najmä Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946), dodnes známa ako „ružová grófka“, svojím rozáriom s viac než 6 000 koreňmi ruží a neskôr kompletnou zbierkou Severokrajných ruží (pozostalosť Rudolfa Geschwinda).

V 20. storočí kaštieľ navštívili mnohé významné osobnosti, napríklad Ján Pálffy, majiteľ Bojnického zámku; rakúsky maliar Oskar Kokoschka; nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Romain Roland, ktorý v Dolnej Krupej zbieral materiál na svoje knihy o Ludwigovi van Beethovenovi; významný fotograf a etnológ Karol Plicka a ďalší. Po zriadení Domova slovenských skladateľov zavítal do kaštieľa okrem pravidelných návštevníkov – slovenských hudobných skladateľov, interpretov a muzikológov – celý rad významných domácich i zahraničných hostí.

 

Čítajte tiež:

Aké jedlo by ste si podľa zamestnancov McDonaldu nemali NIKDY objednať a prečo

Veľtrh Bibliotéka sa opäť postará o renesanciu kníh a čítania

ZANECHAŤ ODPOVEĎ