Jamie Dornan a Dakota Johnson sa vracajú ako Christian Grey a Anastasia Steeleová v Päťdesiatich odtieňoch temnoty – druhej kapitole milostného príbehu, ktorý vychádza z celosvetového knižného fenoménu. Napriek prvej časti, kde som od značne pravidelných výbuchov smiechu rozpŕskavala pukance po celom kine, som chcela ušetriť pracovníkov kina, aj seba a na pokračovanie neísť. Nakoniec som šla. Ako doprovod. Bez pukancov. Pre istotu.
Krátko o príbehu: odmietnutý Christian Grey sa pokúsi presvedčiť Anastasiu, aby obnovili ich vzťah. Tá súhlasí, avšak len pod podmienkou, že sa zmenia pravidlá, na ktorých doteraz ich vzťah fungoval. Vo chvíli, keď sa medzi nimi začne obnovovať dôvera a do ich spolunažívania sa vráti stabilita, začnú sa okolo nich motať temné tiene z Christianovej minulosti. Ich cieľom je zničiť spoločnú budúcnosť páru. V pokračovaní sa k hlavným postavám pripojí oscarová Kim Basinger alebo speváčka Rita Ora.
Ak by som mala brať túto recenziu vážne (čo sa vážne po zhliadnutí tohto filmu nedá), napísala by som solídnu, diplomatickú, neutrálnu kritiku. Vzhľadom na mimoriadnu tuposť scenára si dovolujem hneď na začiatku vyhlásiť: do kina choďte, len ak ste skutočný fanúšik knižnej predlohy. Ani v tomto prípade vám však nemôžem garantovať spokojnosť.
50 odtieňov temnoty je nudná, mdlá, zúfalo poskladaná, bezradná story bez štipky erotiky, napätia či reality. Oba hlavní aktéry sú uväznení v dementnom príbehu, ktorí im nedáva možnosť predviesť na plátne niečo herecky zmysluplné. Dialógy ako z pomocnej školy: „Dobre, pôjdem s tebou na večeru, ale len preto, že som hladná…“, kreslenie rúžom na telo, ktoré si potom Mr. Gray neumyje pár dní? Christian havaruje helikoptérou, vyhlásia ho za zmiznutého, aby sa potom o pár minút objavil bez jediného šrámu vo výťahu svojho apartmánu? Wtf? Počas filmu som bola nútená neustále premýšľať o tom, či si z nás tvorcovia robia srandu a natočili paródiu alebo to myslia skutočne vážne.
S BDSM má tento film spoločné asi toľko ako ja s vegentariánmi. Jedno veľké, prázdne nič. Erotické dusno? Kde? Jediné dusno som pocítila v nevetranom kine, prepchatom ženami všetkých vekových kategórií s pár eunuchmi, ktorí boli donútení ísť do kina. Podobne ako ja. Počas filmu som stihla vybaviť celkom pekné množstvo pracovných emailov… A príjemne som si schrupla. Bolo jedno, v ktorej časti filmu som sa zobudila, pretože po celú dobu na plátne niekto niekde behal, sedel, rozprával alebo súložil.
Mimochodom, Mr. Gray: podľa literárnej predlohy sadista a dominantný muž kopuluje zásadne v tej najnudnejšej misionárskej polohe… Hm. Filmová hudba ako pre teenagerov, popové presladené drísty, ktoré mali slúžiť ako podfarbenie k orálnemu sexu… Bravíčko, láska a nežnosti? Jediné BDSM, ktoré sa v tomto filme odohralo bola facka z pomsty, ktorú vylepila matka Mr. Graya krásnej Kim Basinger.
50 odtieňov temnoty je absurdná filmová fraška. Chýba mu iskra, šťava, tempo a základy. Je to pozliepaná, nešťastná skomolenina nesúvisiacich situácií a epizód, ktoré sa zúfalo a beznádejne snažia tvoriť nejaký zaujímavý príbeh. Nedarí sa. A dvojka je ešte horší preparát, než vychýrená jednička…
Aby som nebola tak hejterská: jediné čo ma vo filme bavilo boli kostýmy a topánky hlavnej hrdinky. Lenže to ani zďaleka nestačí…
