Maťka milovala husle a po nástupe na hudobnú školu sa jej darilo rozvíjať jednak talent, ale aj chuť. Motiváciou bola učiteľka s láskou k svojej práci a deťom. Ako príbeh z komédie však zmenil nástup učiteľky na materskú a príchod novej. Úzke pery, večne naštvaný ksicht a pohľad s nepriateľskými bleskami v zreničkách bol možno len prvý dojem, no ten hlavný priniesol prístup, urážanie žiakov a ich ponižovanie, či nároky neprijateľné na dobrovoľne ladenú ZUŠ. Po pár mesiacoch sa skončil sen malej huslistky zažiť raz atmosféru predstavenia pred ľuďmi, či zaujať svojim talentom.
Viktória dostala v prvom ročníku na strednej škole francúzštinu. Niečo nepredstaviteľné, keďže sa učila angličtinu a na krúžku nemčinu, sa javilo ako pohroma len na začiatku. V prvom ročníku dokázala vzťah k francúzštine vyvolať výborná učiteľka, ktorá dokázala naučiť a nepotrebovala neustále budovať akýsi umelo vytvorený rešpekt rozdávaním pätiek. V treťom ročníku sa prospech celej triedy zhoršil po nástupe celkom inej učiteľky. Nádeje niektorých záujemcov o zmaturovanie z francúzštiny sa stratili aj u Viktórie, pretože z dvojkárky bola štvorkárka. Hodnotenie vedomostí žiaka v tomto prípade nebolo hodnotením skutočných vedomostí, ale len prejavmi náladovosti a zákernosti učiteľky.
Roman nemal nikdy rád nemčinu, no ako povinný druhý jazyk ju mohol pretrpieť. Kým žil život flegmatika a človeka bez starostí, všetko zmenila pani nemčinárka, staršia pani bez muža, ktorej vyučovacia hodina trvala 30 minút. Často ani to. Písomka bola na dennom poriadku, prípadne musel k tabuli najčastejšie Roman, aby odpovedal z 50 slovíčok a pri dvoch nesprávnych odpovediach sadal s číslom 5 v triednej knihe. Stačilo, že na začiatku školského roka vbehol do triedy tesne pred ňou a hneď na prvej hodine sa jej zafixoval nešťastník do hlavy ako nežiadúca osoba.
Tomáš s detským mikroskopom a záujmom o vedu a chémiu kedysi preskúmal všetko možné. Po príchode chémie do osnov tried základnej školy sa radoval a laboratórne práce pokladal za výbornú príležitosť popísať aj ďaleko viac, ako bolo minimálnou nutnosťou pre splnenie úlohy. Chemikárka bola staršia pani a kamarátka jeho tety. Upratovanie v labákoch bolo objavovaním vzoriek žiab, hmyzu, skúmaviek a rôznych preparátov. To bol však jediný rok, kedy to bolo zábavou. Tie všetky ostatné vrátane strednej boli demotivujúcim utrpením, kedy nebolo problém sa naučiť, ako skôr cítiť, že je to povinnosť a chémia je to jediné, čo je v živote to najdôležitejšie. Ziapanie po žiakov, ponižovanie ich, vysmievanie sa z pripomienok, či odpovedí, tešilo pár pätolízačov, ktorí radi priniesli pakšamenty na pokusy.
Čím to je, že na jednej nemenovanej strednej škole aj tí najlepší žiaci mali odrazu strašné známky z matematiky? Mnoho študentov sa mohlo rozlúčiť s vysokými školami, pretože priemer dvojkárov vďaka štvorkám z matematiky bol priemerom zlým. Po tom, čo sa odvážnejšia žiačka pani magistre postavila a povedala jej, že hodnotí neférovo, od oka, že neraz je 10 bodov v písomne na 2, inokedy na 3, alebo že sa správa nespravodlivo, skončili dobré časy. Odvážna a na niekoľko mesiacov dusená sa však nedala. Výbornou prípravou a dobrými známkami matematikárku prekabátila, keďže plán kantorky bol žiačku celkom zničiť. Evidentné zasadnutie jej na matematike síce nevyšlo, no energia a čas v iných predmetoch ju potopil. Aj takto sa dá ovplyvniť celý život.
Realita
Nebolo našim zámerom pozbierať týchto 5 príbehov, šlo to samo a bez zámeru vytvoriť z neho článok. Ako bývalý krátkodobý učiteľ viem, že deti vedia byť neznesiteľné. Rovnako tak neznesiteľnými vedia byť aj učitelia, sadisti, šialenci na týchto pozíciách a ľudia, ktorí si mohli počas kariéry čokoľvek preskákať, rovnako ako aj prežiť zmeny vo vlastnom uvažovaní a pohľade na život. Mnoho rodičov a učiteľov popiera, že existuje niečo také ako „zasadnúť na žiaka“ alebo „nespravodlivý učiteľ“. Mali si to vymyslieť nespokojní žiaci. Možno sme si to vymysleli aj my za čias stredoškolských, keď sme ako trieda požiadali riaditeľa o zlepšenie podmienok vyučovania nemenovaného predmetu, keďže profesor nás opakovane posiela do blázinca, ba dokonca doň vypisuje menovité prihlášky. Profesor aj v iných triedach žiakov urážal a vysmieval sa pred ostatnými všetkým, okrem pár nosičov tašky a poznámkových zošitov na celoplošnú kontrolu. Po pár dňoch nastali gulagy, pomsta v podobe písomkového prepadu a neplánovaných odpovedí v štýle „Nevieš? Sadni! Päť!“. Každý z nás má možno svoje zážitky toho, či bolo hodnotenie vyučujúceho adekvátne k skutočným vedomostiam. Na ich zistenie a individuálne jednanie u nás nebudú prostriedky, ľudia ani čas. Popierať, že učitelia vedia ovplyvniť budúcnosť detí, je ako popierať, že oheň páli.
Vieme aj o prípadoch absolútneho psychologického zničenia dieťaťa, ktoré však nemôžeme menovať a uvádzať. Zaráža nás prípad katechétky zo Slovenska, ktorej sa na výlete pred rokmi utopilo dieťa a rodičom k veci povedala len toľko, že Boh to tak chcel a preto sa to stalo. Jej vyučovanie krátko potom ovplyvnilo niekoľkých žiakov na toľko, že náboženstvo viac nepovažovali za vyučovací predmet a radšej si vytrpeli iný povinný predmet – etickú výchovu v nezmyselne neskorých hodinách, takže sa zo školy vracali v zime až za tmy. Aj takto dokáže učiteľ meniť životy ľudí. (foto: fotografia z vyučovania, sxc.hu)
Každý máme svoje zážitky
Každý máme nejaké svoje zážitky a nesplnené sny. Občas ich naozaj mohli ovplyvniť hodnotenia učiteľov, znížený priemer a nemožnosť sa dostať na konkrétnu vysokú školu. Dôvodom, prečo som však dnes uviedol niekoľko príbehov, je dozvedieť sa tie vaše. Máte tiež svoj príbeh a zážitok zo školy? Ovplyvnilo nespravodlivé hodnotenie učiteľa niekoho z vášho okolia tak zásadne, že mu to prekazilo plány do budúcna? Tešíme sa na vaše komentáre pod článkom.
Pripravili v spolupráci Rasťo, Tomáš, Gabo a Michael.
