Od začiatku bolo jasné, že toto sčítanie bude prúser nad mraky. Začalo to obavami ľudí, že pokiaľ sa pochvália, že niečoho majú veľa, štát im to vezme. Nenápadne získané informácie štát môže akokoľvek vo svojom záujme využiť, zneužiť a podobne. Žiaľ nikto za celé desaťročia, pokiaľ moja pamäť siaha, nespravil nič preto, aby som si myslel, že všetky údaje budú v poriadku uskladnené a nijak nevyužívané proti ľuďom. Za celú dobu naša politika a tajné policajné nespravili nič preto, aby mohol byť človek pokojný a mohol žiť v istote. Veď naše zložky vedia vždy zhodnotiť všetky údaje čo majú. Neverím, že zo získaných dát by si nevedeli špecialisti vytiahnuť konkrétneho človeka a zistiť, či sa hlási k nejakej viere, či má ešte nejaký iný dom, ktorý by mu mohol exekútor vziať, alebo nedaj bože by sa k dátam dostal nejaký špecialista na vydierania a podvody. Človek nikdy nevie a z celej novodobej histórie a príbehov, ktoré neustále možno v médiách sledovať o úniku dát, zneužitiu údajov, korupcii a pod, sa ani nedivím ľuďom, že odmietajú vyplniť nejaké hárky.
Už v článku o tom, ako prebieha návšteva sčítacieho komisára som tu písal o tom, že komisári to majú ťažké. Dostali množstvo papierov, sami prechádzajú domácnosti, ľudia im neotvárajú, za dverami si poškúškávajú a keď aj otvoria, viacerí odmietajú spolupracovať. Môže za to aj ten fakt, že každý jeden obyvateľ má svoje vlastné ID číslo, ktoré lepí na sčítací hárok. Ako som spomenul, už vtedy som si myslel, že toto bude nejaký podraz na ľudí. Veď doteraz sa stále hlásalo niečo o anonymite a nejaké číslo má byť z obálky s menom nalepené na hárok bez mena? Pár rokov praxe mám s podobnými „technológiami“ a bolo mi jasné, že nie som jediný čo si to všimne. Kdeže, aká anonymita?! Každý jeden počítač, čo čísla prideľoval, alebo systém na základe ktorého boli generované, predsa môže spätne istotne vypočítať, komu patrí aké. Takže prečo sa hovorilo o anonymite? Dlho sa celá číselná aféra schovávala za fakt, že slúži len na zabezpečenie, aby sa človek nesčítal dva krát. Keby bol niekto sčítaný dvakrát, isto by to bol poriadne menší problém, ako keď teraz nebude sčítaná jedna štvrtina ľudí vôbec, ktorá odmieta číslo nalepiť. Kde je tá istota, že tento štát nezneužije niektoré uvedené fakty, alebo nezakročí pre prípadné zistenie nesprávneho vyplnenia? Nikde. Svoje slovo zachovania dát len pre tieto účely nám predsa dáva ten istý úrad, ktorý pôvodne hlásal niečo o anonymite a teraz sa priznáva, že to nie je anonymita v pravom slova zmysle. Ešte aj mladá študentka pracujúca ako sčítacia komisárka na okraji hlavného mesta mi na otázku anonymity len pokrčila plecami so slovami „Asi máte pravdu, neviem povedať…“.
Oko za oko?
Vyplnenie faktov o vzdelaní, o práci a úrovni života má sprístupniť informácie o tom, kde sa ako žije a kde čo chýba. Výborne. Už sa tešíme na to, že ak v našom regióne máme dobré školy, ale málo práce, postavia školu vo vedľajšom regióne, kde je vzdelanie nízke a našu školu osekajú, alebo celkom zrušia, za to pracovné miesta na vyriešenie onej nezamestnanosti nevzniknú – slovenská klasika. Prípadne chcú zistiť, kde treba čo vybudovať. Myslím, že to by mal každý vedieť aj bez sčítania ľudu. Pozrime na východ Slovenska, na chudobné Kysuce, Oravu, kde je problém zohnať slušnú prácu, ale aj oblasti okolo Tatier kde sa to všetko nekrúti vždy len okolo turizmu a hoteliérstva. Koľko Slovákov stále hľadá prácu v zahraničí a ani doma nie je. Koľko podrazov už tu bolo na bežného človeka. Zostáva nám teraz len veriť, že sa tieto údaje naozaj k nikomu nedostanú. Alebo ich vyplňte s rozumom, hoci nebudú zakladať na úplnej pravde. Na úplnej pravde totiž nezakladala ani kampaň a informácie hlásajúce anonymitu. To by bolo predsa férové FIFTY=FIFTY. Čo poviete, priatelia? Toľko jeden slobodný názor, avšak vítané sú aj vaše reakcie v komentároch. Možno aj mne samotnému niekto prinesie do tejto neistoty viac svetla…
