Včera sme vám predstavili Marka Christensena z USA a jeho v slovenčine naspievanú skladbu „Deväť“ pre Slovákov. Nebýva veľa Američanov, ktorí majú záujem o Slovensko a slovenský jazyk. Mark zložil pesničku zo slov, ktoré poznal počas svojho pobytu na Slovensku a nie je to jeho posledý počin v slovenčine. Mark je v súčasnosti doma v USA a našiel si chvíľu na spoločný rozhovor o tomto videu aj o pozadí jeho vzniku. Zaujímalo ma totiž, čo ho k skladbe viedlo, za akých okolností vznikla a ako vníma Slovensko ako Američan. V slovenskej verzii vám dnes prinášame celý rozhovor.
Ahoj Mark, ako možno vieš, si teraz na slovensku populárny pre svoju pieseň „Deväť“. Povedz mi, čím tento nápad začal? Prečo to všetko?
V minulom roku som sa prihlásil na miesto učiteľa angličtiny a učil som niekoľko mesiacov na gymnáziu v Myjave. Keď som začal učiť, povedal som študentom, že ak s nimi zdieľam môj jazyk, že by bolo pekné ak by sa so mnou podelili o ten svoj. Vždy som rád písal hudbu, tak som si myslel, ze nápad použiť slovenské slová a frázy, ktoré som sa naučil, by mohli vytvoriť skladbu. Zobral som to ako zábavnú výzvu pre seba, ale aj že by som tým ocenil mojich študentov a aj Slovensko. Keď som to dopísal, posledný týždeň na škole som to študentom v triede aj zahral. Páčilo sa im to, ale boli smutní, že som nemohol zostať a dlhšie učiť.
Veľa slov a fráz pochádza od mojich študentov. Napríklad, dôvod, prečo sa pýtam, „koľko je hodín?“ a odpoveď je „deväť“ je preto, že jeden z mojich študentov si myslel, že je zábavné keď vždy hovorím „deväť“, keď sa spýtal, koľko je hodín. Čoskoro všetci v celej triede 1.B hovorili „deväť“, kedykoľvek som sa spýtal, koľko je hodín. Tiež som používal frázu „na šrot“, pretože jedného rána som sa pýtal svojich študentov, ako sa cítili, a jedna študentka povedala „Na šrot“. Spýtal som sa jej, čo to znamená, ale ona mi povedala, že je to len výraz pre „unavený“. Takže neskôr, po náročnom dni sa ma niekto spýtal, ako som sa cítim a ja som mu povedal „na šrot“. Cítil som sa potom hlúpo, keď mi priateľ povedal, že to neznamená celkom slovo „unavený“ ale skôr sa to používa v spojitosti s významom ako „ožratý“ alebo „úplne mimo“.
Nestáva sa často, že mladý Američan má záujem o slovenský jazyk. Čo bolo dôvodom, že „ty“ a „slovenský jazyk“?
Chystal som sa univerzitu na rok do Škótska, a na škole som sa spriatelil s dievčaťom, ktoré bolo z Myjavy. Začala ma učiť niektoré zo slovíčok a tiež o slovenskej kultúre. Čím viac som sa naučil, tým viac som mal záujem dozvedieť sa viac. Pred stretnutím s týmto dievčatom som nevedel nič o Slovensku. Keď som počul o možnosti dobrovoľne učiť angličtinu práve tam, vedel som, že to bude jedinečný zážitok, ktorý bude mať šancu vyskúšať len veľmi málo Američanov. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie, pretože akonáhle som sa dostal k rôznym ľuďom, každý bol milý a motivoval ma naučiť sa z vášho jazyka viac a viac aby som mohol komunikovať jednoduchšie. Tiež by som mohol povedať, že ľudia boli vždy radi, keď videli, že sa učím ich jazyk. A mňa zas tešilo, keď oni boli šťastní.
Si stále na Slovenskú?
Bohužiaľ, nie som už na Slovensku. Pretože som Američan, môžem zostať na Slovensku len na 90 dní. Po 90 dňoch musím čakať 180 dní aby som sa mohol vrátiť. Takže by som rád vrátil znova tento rok v lete, keď budem schopný si to dovoliť. Práve teraz som v Sacramente, v Kalifornii, kde hľadám prácu. Ak ju nájdem, rád by som použil peniaze na to, aby som sa mohol na Slovensko opäť na chvíľu vrátiť.
Aké slovenský jazyk pre Vás znamená? Bolo veľmi ťažké, alebo nie tak zlé?
Jazyk znamená pre mňa veľa, a to najmä preto, že mám veľa priateľov ktorí ním hovoria. Existuje veľa vecí, ktoré sa mi páčia na tomto jazyku. Aj keď som v Kalifornii, ešte občas poviem Ďakujem namiesto „Thank you“. Ľudia sú zaskočení, ale mne sa páči „ďakujem“ viac! Tiež sa mi páči ako znejú ženské priezviská s „ová“ na konci. Priezvisko potom znie pre mňa tak krásne, rovnako ako krásne ženy sú.
Je ale ťažké sa tento jazyk naučiť. Venoval som kopec času gramatike, najmä jej skloňovaniu. Tiež bolo pre mňa ťažké chápať konce slov, napríklad ak sa menia v závislosti od pohlavia. Napriek tomu som pochopil, že výslovnosť je oveľa jednoduchšia ako v angličtine. V angličtine je tak veľa pravidiel pre výslovnosť, ale v slovenčine pravidlá zvyčajne zostávajú rovnaké. Akonáhle som sa dozvedel, ako sa vyslovuje každý znak, pomohlo mi to čítať aj nahlas.
Poznáš aj viac slov?
Jasné! Kým som bol na Slovensku, robil som si zoznam slov a fráz, ktoré som sa naučil. Moje obľúbené sú napríklad „na zdravie!“, alebo „Aký bol víkend“ a „prosím Vás, kde je slivovica?“
Ako možno vieš, mnoho Američanov nemá ani tušenie, kde je Slovensko. Mnohokrát sa stane, že Američania si myslia, že Slovensko je súčasťou Juhoslávie, alebo je ešte stále súčasťou ázijskej (možno dokonca sovietskej) krajiny Československo. Čo vedia tvoji priatelia v USA o Slovensku?
Je pravda, že väčšina Američanov nemá tušenie, kde je Slovensko. Keď som povedal, otcovi, že som šiel na Slovensko, spýtal sa ma, či bolo súčasťou Juhoslávie. Väčšina mojich priateľov musela používať mapu, aby našli Slovensko. Myslím, že je škoda, že väčšina Američanov nevie viac o Slovensku. Aj keď, Slovensko je tak krásna a priateľská krajina, že keby všetci na svete túto krajinu poznali, všetci chcú byť tam a bolo by tam naozaj plno ľudí! Ale ja hovorím všetkým svojim priateľom a rodine, ako cool je Slovensko, takže teraz je u nás veľa Američanov, ktorí vedia, kde presne je.
Už si aj vyskúšal bryndzové halušky, ktoré aj spomínaš v pesničke?
Áno, snažil som k nim dostať. Prvýkrát som to skúsil, a mal som jasno, stali sa mojim obľúbeným jedlom. Potom som všade chcel skúsiť už len halušky. Páčili sa mi na toľko, že som požiadal priateľov, aby ma ich naučili robiť. Dnes viem, ako ich vyrobiť, ale v Kalifornii ich vyrobiť nemôžem, pretože u nás neexistuje bryndza.
Aké miesta na Slovensku by si odporúčil cudzincom navštíviť?
Navštívil som miesta ako Bratislava, Myjava, Banská Bystrica, Piešťany, a veľa rôznych malých miest. Tiež som prešiel Nízke Tatry. Odporučil by som každému, kto navštívi Slovensko, aby sa pokúsil navštíviť všetky mestečká a získaj skúsenosti s ľudovou hudbou a festivalmi. Odporučil by som návštevu Banskej Bystrice a viac informácií o Slovenskom národnom povstaní. Určite sa oplatí vyjsť do blízkosti Ďumbieru v Nízkych Tatrách a vyskúšať Kofolu. Užil som si všetky tieto veci.
Čo máš rád na Slovensku?
Milujem, aké môže byť krásne a pokojné chodiť po krajine. Je to veľmi krásna krajina s peknou prírodou, hradmi a jaskyňami. Tiež mám rád ľudí, pretože každý človek, ktorého som stretol, keď som tam bol na mňa veľmi priateľský. Mám rád vašu ľudovú hudbu. Kým som bol na Myjave, sledoval som niektoré vystúpenia a páčilo sa mi to. Tiež mám rád vaše jedlá, ako halušky, horalky aj kofolu.
Pripravuješ niečo ďalšie v slovenskom jazyku? Celkom si ľudí pobavil. Niektoré slová a spojenia v tvojom videu nedávali zmysel, ale práve to na tom bolo asi to najzábavnejšie. Mimochodom ani ten prízvuk si nemal vôbec zlý.
Ďakujem, bola to tvrdá práca ujistiť sa, či to vyslovujem správne. Mám v pláne napísať ďalšiu pieseň v slovenčine. Sľúbil som svojim študentom, že akonáhle s novým projektom skončím, budem o tom písať na mojom oficiálnom facebooku (stránky).
Viem, že slová v skladbe „Deväť“ neboli dobre pospájané, ale skôr mi šlo o to že za skladbou je aj nejaká výslovnosť. Sľubujem že ďalší slovenský text už bude dávať väčší zmysel. Už aj viem, o čom budem spievať, ale zatiaľ to bude tajomstvo.
Chcem sa poďakovať všetkým svojim fanúšikom, a každému, komu sa to páčilo, keď som sa snažil spievať po slovensky. Naozaj dúfam, že sa budem môcť vrátiť ešte tento rok na Slovensko a pozdraviť priateľov. Som rád, že si toľko ľudí užilo túto pieseň. Som rád, ak som mohol podporit pozitívny imidž Slovenska, pretože si myslím, že je to krajina v ktorej máte byť na čo hrdí.
Ďakujem Mark, za tvoj čas.
