Rozhovor s majiteľkou amerického stafordšírskeho teriéra Mirkou Brtkovou

0
2086
Rozhovor s majiteľkou amerického stafordšírskeho teriéra Mirkou Brtkovou
Ohodnoť článok

Tyson StaffordJeden z organizátorov pochodu za slobodný chov psov, ktorý sa uskutoční v utorok o 16:00 hodine v Bratislave a o ktorom sme vás už informovali, je aj Mirka Brtková, ktorá je sama majiteľkou psíka plemena americký stafordšírsky teriér. Po zavedení zákona obmedzujúceho chov psov do platnosti by sa týkal aj priamo jej, pretože ide o plemeno na zozname. Zákon sa však bude dotýkať najmä poctivých chovateľov, medzi ktorých patrí aj ona. Keďže ma osobne zaujímali jej názory ako názory majiteľky psíka zo zoznamu, spýtal som sa jej pre vás na niekoľko vecí.

Postrehol som, že máte psíka plemena americký stafford, ktorý žiaľ patrí medzi obmedzené plemená. Aké boli Vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli o tom, že je na zozname „plemien so sprísneným držaním“?
Už po medializácii útokov krížencov RTW a NO v Dunajskej Lužnej, po zabití ženy pravdepodobne kríženca pitbula alebo staforda v Sucháni, a tiež po uverejnení tlačovej správy Slovenskej Kynologickej Jednoty na stránke www.skj.sk som predpokladala, že Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja (ďalej ako MPaRR) pripraví návrh zákona, ktorý bude obmedzovať chov určitých vybraných plemien. Zverejnenie návrhu zákona na Portáli Právnych Predpisov (ďalej PPP) Ministerstva Spravodlivosti SR dňa 20.9.2012 však vyvolalo nielen vo mne, ale v početnej skupine zodpovedných chovateľov a majiteľov nielen dotknutých plemien obrovský pocit bezmocnosti, ale aj zúfalstvo, rozhorčenie a opodstatnené obavy. V stručnosti, návrh zákona nerieši to najpodstatnejšie, a to vymožiteľnosť povinností zahrnutých v už existujúcich zákonoch. Som presvedčená, že návrh zákona je protiústavný, zbytočný a najmä nerealizovateľný v praxi. Napriek tomu, že sa MPaRR odvoláva s výberom plemien na Slovenskú Kynologickú Jednotu, zoznam plemien je veľmi chaotický, neodôvodniteľný a prieči sa všetkým aktuálnym poznatkom z odboru kynológie, etológie, biológie, genetiky a ďalších príbuzných vied. Za najväčší handicap považujem, že SKJ radikálne neodmietla akýkoľvek zoznam plemien a je naivné si myslieť, že výberom 15 plemien je zoznam definitívny a konečný. V konečnom dôsledku ma osobne účasť plemena psa, ktoré vlastním, nijak neovplyvnila v názore na celkový návrh zákona. Návrh považujem za veľmi diskiminačný, nakoľko tak, ako na žiadnu ľudskú rasu nie je možné uplatňovať žiadnu kolektívnu vinu, takisto ani na konkrétne plemená psov. Pokiaľ bude existovať akýkoľvek zoznam, čo len obsahujúci jedno plemeno, nie je žiadne ďalšie „v bezpečí“ a kedykoľvek je možné ho do otvoreného zoznamu doplniť.

Máte presne jasno v tom, čo sa môže pre Vás zmeniť, pokiaľ zákon vstúpi do platnosti?
Nakoľko som vždy dodržiavala VZN mesta, v ktorom žijem, budem sa musieť prispôsobiť aj zákonu po nadobudnutí jeho účinnosti. Povinný kynologický výcvik a získanie certifikácie považujem v tomto prípade za to najmenej, nakoľko sme už základný výcvik absolvovali v prvom roku života môjho psa, takže s jeho obnovením nebudem mať problém. Za značne obmedzujúcu však považujem povinnosti nasadenia náhubku mimo chovný priestor (v tomto prípade môj byt) a tiež vôdzku na miestach okrem miest vymedzených na voľný pohyb psov. Osobne mám obavy, že miest vymedzených na voľný pohyb psov nebude toľko a takých rozmerov, koľko by mohlo postačovať na riadnu socializáciu. Toto pravidlo vnímam ako vysoko obmedzujúce, nakoľko majitelia dotknutých jedincov nebudú mať možnosť zabezpečiť svojmu psovi pohyb primeraný jeho veľkosti a temperamentu. Neviem si predstaviť, akým spôsobom budeme môcť ďalej vykonávať naše aktivity a zúčastňovať sa podujatí ako sú výstavy psov, agility, coursing a ďalšie rôzne kynologické akcie, kde vôdzka alebo náhubok znemožňuje vykonávať dané činnosti. Tiež sa celkom dôvodne obávam zvýšeniu verbálnych útokov, až do spôsobu vyhrážania sa zo strany verejnosti. Keďže bulvárnym médiám sa „podarilo“ zmanipulovať verejnú mienku o tzv. bojových plemenách, krvilačných beštiach a podobne, po prijatí tohto návrhu zákona očakávam ešte zhoršenie predsudkov ako doteraz. Interpretácia zákona verejnosťou bude vo vysokej miere nesprávna a výroky najhorších možných foriem môžem očakávať s vysokou pravdepodobnosťou. Myslím, že toto sa bude vzťahovať nielen na plemená zo zoznamu, ale na každého jedinca, ktorý má väčší pysk alebo výšku či hmotnosť.

Ako môže takýto zákon narušiť profesionálne chovateľstvo a nemám teraz na mysli množenie a udržiavanie, ale skôr vystavovanie, udržiavanie naozaj zdravého a cvičeného psíka, venovanie sa mu a pod.
Paradoxne, aj keď podľa vyjadrení MPaRR zoznam vznikol s požehnaním Slovenskej Kynologickej Jednoty, jeho dodržiavanie bude postihovať iba organizovaných chovateľov, respektíve majiteľov plemien s preukazom pôvodu, u ktorých je jednoznačne preukázateľná príslušnosť k danému plemenu. To bude mať za následok vyšší dopyt po nepapierových šteniatkach, ktorých sa vlastne zákon nebude dotýkať, z rôznych pofidérnych odchovov a množiarní a na druhej strane zníženie dopytu po šteniatkach z organizovaných chovov. Spájanie jedincov bez preukazu pôvodu je často spojené s ignoráciou akýchkoľvek zdravotných testov predkov, exteriérových znakov, mixu rôznych pováh, množitelia neprihlasujú svoje vrhy a tak ani neodvádzajú dane, psíkov majú často v katastrofálnych podmienkach a ich socializácii a výžive v prvých týždňoch života nevenujú žiadnu pozornosť. Nakoľko však pri kúpe šteniatka s preukazom pôvodu bude musieť mať majiteľ certifikáciu o kynologickom výcviku ešte pred kúpou a ďalej dodržiavať množstvo obmedzení, budeme predpokladať menší záujem. Osobne ma to veľmi mrzí, nakoľko ako člen Slovenského Klubu Chovateľov Teriérov a Foxteriérov, pod ktorý patrí aj plemeno americký stafordšírsky teriér a majiteľ psa s PP som sa vždy snažila vysvetľovať a edukovať priateľov a známych, prispievať na rôzne kynologické fóra a do časopisov o dôležitosti chovu papierových stafordov. Organizovaní chovatelia u AST sa snažia roky udržiavať línie, zdravotne testovať chovných jedincov a tým zamedziť ďalšiemu šíreniu genetických chorôb, o ktorých množitelia a žiaľ často ani záujemcovia o šteniatka nevedia. Veľkým problémom je tiež rôzne kríženie s inými bull alebo molossoidnými plemenami, pričom na šteniatkach nie je vidieť v prvých mesiacoch života žiadny exteriérový rozdiel, avšak povaha sa môže následne diametrálne odlišovať od reálnej povahy AST. Toľko z môjho pohľadu k profesionálnemu chovateľstvu.

Stafordšírsky teriér

Vystavovanie si neviem predstaviť. Každý pes musí mať náhubok, čiže predpokladám, že keďže sa na výstavách rozhodcami dôkladne posudzuje chrup psa, na výstavy budeme chodiť buď s panoramatickými snímkami zubov psa alebo s fotografiami a možno to dokonca prehodnotia v stanovách výstavného poriadku a zuby budú posudzovať samotným handlerom. Samozrejme, ide o iróniu, ale podľa poslednej verzie návrhu zákona to z toho vyplýva. Predpokladám však, že SKJ vyjedná výnimku a na výstavách priamo v kruhoch bude umožnené vystavovať psa bez náhubku 🙂 a tak dať príležitosť rozhodcom posúdiť aj exteriér a hlavu psa. To, akým spôsobom budú môcť majitelia pripravovať a cvičiť svojich psov pred výstavou mi je záhadou, ale asi tí, ktorí nemajú dvor a záhradu, tak v obyvačkách alebo v spálňach svojich bytov budú nacvičovať správny postoj a pohyb, keďže väčšina psov funguje na pamlsky, ktoré sa ale veľmi ťažko dajú psíkom ponúknuť, ak budú mať pri tréningoch náhubky.

Váš konkrétny psík má aké úspechy za sebou?
Môj psík pochádza z chovateľskej stanice poradcu chovu pre amerických stafordšírskych teriérov a dlhoročného chovateľa pána Szalaia. Pôvodným zámerom nebolo sa ani zúčastňovať výstav, ale mať psíka len ako spoločníka a nového člena rodiny. Nakoniec sme sa však rozhodli pre zábavu a príjemné spoločenské vyžitie v skupine priateľov venovať sa aj výstavám, aj keď skôr sporadicky ako pravidelne, v závislosti od voľného času. Dosiahli sme pre nás ako výstavných začiatočníkov veľmi pekné výsledky tak ako na Slovensku aj v Poľsku alebo na najväčšej európskej špeciálnej výstave amerických stafordšírskych teriérov Amstaff Major v Chorvátsku. Môj psík je čakateľ na klubového šampióna krásy SR, šampióna krásy SR a poľského šampióna. Pre nás však nie sú dôležité tituly a hodnotenia, ale radosť a strávenie voľného času s priateľmi, ktorých na výstavách vždy stretneme.

Myslíte si, že by mohol zákon skresať počet slovenských šampiónov?
Zákon určite bude mať vplyv celkovo na účasť slovenských chovateľov plemien zo zoznamu na výstavách, práve z dôvodu ako je popísaný v 3. otázke. Nakoľko Slovenská Kynologická Jednota je uvádzaná vo všetkých vyjadreniach MPaRR ako zdroj a odborný poradenský orgán, ktorý zostavil zoznam, vyvoláva táto opakujúca sa potvrdzujúca informácia negatívne nálady v kruhoch organizovaných chovateľov a členov nielen dotknutých plemien. Pevne verím, že SKJ po viac ako mesačnom tichu vydá oficiálne stanovisko s odôvodnením k výberu samotných plemien. Myslím si však, že pokiaľ by hneď v začiatkoch SKJ radikálne odmietla akýkoľvek zoznam, nemalo by MPaRR v rukách žiadny oficiálny výber plemien a tak by ani výber plemien ako aj celkovú existenciu zoznamu nevedelo odôvodniť. Aj keď ma to veľmi mrzí, pretože som považovala SKJ za „Olymp“ slovenskej kynológie, mám pocit, že pokiaľ nezmení svoje stanovisko, bude to mať za následok bojkotovanie výstav organizovaných SKJ slovenskými chovateľmi a nedôveru v jej najvyššieho predstaviteľa. Na druhej strane to však neodradí zahraničných vystavovateľov, ktorí týmto budú považovať získanie slovenských titulov za veľmi ľahko dosiahnuteľný cieľ.

V akej situácií by dokázal konkrétne Váš psík ublížiť človeku? Dá sa podľa Vás každý jeden tohto plemena považovať za vraha, keď už by taký obraz len z pohľadu na výzor mal náš bulvár a určití politici?
Môj vlastný pes je odmalička riadne socializovaný medzi ľuďmi, chodí so mnou do práce, na rôzne firemné výlety do prírody, na výstavy, do nákupných centier či kaviarní a nikdy neprejavil čo len malý náznak agresivity. Prešli sme si aj základmi obranárskeho výcviku. Nakoľko plemeno americký stafordšírsky teriér je spoločenské plemeno, nepoužíva sa na stráženie príbytkov kvôli svojim povahovým vlastnostiam, ale skôr pre jeho fyzické zdanotnosti a výzor. Predpokladám, že v prípade môjho vlastného ohrozenia, by môj pes využil svoje obranárske schopnosti, ktoré sa naučil pri výcviku.

Čo sa môže podľa Vás skomplikovať, pokiaľ sa zákon zavedie do platnosti? Mám teraz na mysli psov v poctivom chove všetkých plemien. Myslíte si, že by to mohlo znamenať zvýšenie popularity takých plemien ako sú čivavy, labradory, newfoundlandy a vlastne čokoľvek mimo zoznam?
Myslím si, že tým, že je zákon dlhodobo likvidačný pre organizovaný chov plemien zo zoznamu, tak záujemci o šteniatka budú automaticky hľadať plemeno podobné exteriérovo alebo podobné povahovými vlastnosťami a také, ktoré práve v tom momente nebude na zozname. Je ale potrebné si uvedomiť, že pokiaľ bude zoznam ako taký existovať, znamená to stále otvorenú čiernu listinu pre všetky plemená.

Dovolím si však aj pár otázok k pripravovanému pochodu. Očakávate, že na pochod, ktorým sa má vyjadriť nesúhlas so zákonom, prídu aj priamo psíčkari s havkáčmi?
Vydali sme odporúčanie, aby psíkovia nechali ľudia doma. Očakávame vysoký počet pochodujúcich a tiež veľkú účasť na koncerte a z tohto dôvodu bude psíkom lepšie mimo hluku, zimy. Keďže oni sami rozprávať a obhajovať sa nemôžu, v tomto prípade budeme ich hlasom my, ich majitelia.

Osobne ma teší, že tento vážny žhavý problém a nezmyselnosť absurdného zákona postavenom na snehu, si všíma veľký počet ľudí a hovorí o tom aj návštevnosť tém, ktoré sa problému týkajú. Aké máte odozvy Vy?
Myslím, že absurdnosť návrhu novely zákona vníma aj široká verejnosť, nielen kynologická alebo tí, ktorí sa o návrh zaujímajú a osobne sa ich dotýka. Máme veľa sympatizantov a ľudí, ktorí sa iniciatívne pridávajú a ppomáhajú nám svojim inázormi a tiež aj prácou. V prvý deň spustenia web stránky jedenmeter.sk sme už po 4 hodinách mali 2 000 unikátnych užívateľov. Denne dostávame niekoľko desiatok emailov s rôznymi príbehmi o psíkoch, s ktorými sa ich majitelia venujú canisterapii a ďalším prospešným činnostiam. Na udalosti pochodu máme zatiaľ potvrdených cez 2 000 účastníkov a očakávame naozaj vysokú účasť.

10. Koho by ste na pochode osobne najviac uvítali? Respektíve, koho by ste si želali, aby prejavil záujem si vypočuť dôvod pochodu?
Pre nás je prioritou poukázať na nezmyselnosť návrhu zákona ako celku a pochopenie nepotrebnosti akejkoľvek právnej úpravy, keďže v súčasnosti platná legislatíva dostatočne postačuje, je akurát potrebné, aby sa aj následne realizovalo jej vykonávanie v praxi. Návrh novely zákona nie je prevenčný, je len obmedzujúci pre vybrané veľmi nízke % zastúpenie jedincov psov a ich majiteľov. Prijatím novely zákona neklesne počet útokov psov, tak ako sa o tom presvedčili aj krajiny, ktoré v minulosti podobné zákony prijali a v súčasnosti sú už buď zrušené alebo sa na základe štatistík rušia.

11. Veríte, že sa to všetko k zodpovedným aj dostane?
Ano 🙂

V mene redakcie ďakujem za Váš čas na zodpovedanie pár otázok, ale tiež želám pevné nervy, ďalšie úspechy s Vašim staffordom a určite dobre organizovanú akciu, ktorej sa aktívne budete účastniť.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ