Rozdielnosť vo výchove detí v rôznych krajinách sa odzrkadľuje aj na spôsobe vyjadrovania a života neskoršej generácie. Tí, ktorým nechávali rodičia viac povolenú uzdu, si viac dovoľovali, viac riskovali a neraz aj viac dokázali za cenu kriminálu, alebo čo i len menších problémov. Deti, ktoré zas rodičia podrobujú prísnej výchove bývajú čestnejšie, a samozrejme v budúcnosti úspešné, aj keď sa im nie vždy môže dariť a aj psychická stránka pohľadu na tvrdosť, či výchovné metódy môže spraviť svoje. Taký môže byť hrubý pohľad na výchovu. Nech sa pozrieme kamkoľvek v Európe, ako Slovák si dovolím povedať, že tá najlepšia výchova pochádza od nás a dali nám ju naši rodičia. Som nakoniec veľmi rád, že ako dieťa som dostal po zadku, jednu či dve výchovné, aby som sa neskôr vyhol niečomu, čo robiť nemám. Za život som si všimol niekoľko výchovných metód a tiež detí, ktoré rástli a pred časom aj maturovali. Bolo krásne vidieť a priam hrozivo sa potvrdilo viacero odhadov vyplývajúcich z výchovy. Tá predsa len určuje celú našu budúcnosť. Ďalšia vec, čo ju určuje je aj bohatý tatíček, čo zariadi vyžehlenie problému v škole, vzdelanie, titul, alebo skvelý job niekde v slušnom podniku, ak nie u tatíčka samotného. Povedzme ale, že by nejakým zázrakom si boli všetci rovní, ako by si asi žilo dieťa, o ktoré sa rodičia nezaujíma a nechávajú ho flákať sa vonku, zbierať a okúšať špaky, kameňovať mačky a aký človek z neho môže vyrásť? Sebavedomejší, ochotný viac riskovať, človek s menším strachom. Nepopierateľne menším strachom sa pustiť do čohokoľvek, než dieťa, ktorému sa rodičia venujú, alebo aspoň naučia sa slušne správať. Nie je to o tom, že každé dieťa je iné. Každé dieťa potrebuje disciplínu a to vedia všetky živé tvory. Človek má ale možností a ciest, ktorými sa môže záujmovo aj profesijne uberať, ďaleko viac než nejaká opica, alebo chrobák v pralese. Preto je človek živý tvor, ktorý potrebuje najviac starostlivosti a druhov starostlivostí rodiča na svete.
Rozdielnosť krajín si ktokoľvek môže odsledovať sám
To, ako rôzne sa deti vychovávajú na rôznych miestach sveta si môžete všimnúť najlepšie pri cestovaní, alebo pri sledovaní vlastného okolia v ktorom sa cudzinci pohybujú. Bohatú predstavu môže mať ten, čo sa snaží cestovať často a striedať rôzne miesta. Napríklad ste v hoteli, a budem teraz hovoriť s vlastných skúseností, kde bolo možné sledovať niekoľko rodín českých, španielskych aj francúzskych. Parádne sa dali navzájom porovnať, pretože sa vekovo podobali. Kým španielske dieťa mohlo vrešťať ako šialené na ležadli pri bazéne do bezvedomia a štvať do nepríčetnosti ľudí na okolo, mamička na neho možno pár krát prehovorila jemným hláskom, nech sa utíši, alebo sa rozhodla že ide preč. Dieťa ako tur vrešťalo na plné hrdlo a len trochu sa upokojilo keď v jeho blízkosti šľahol pán s táckou aj s nápojmi na zem. Francúzsky manželský pár svoje dieťa pri plači utišoval neprestajným pokojným slovom a čo česká rodinka? Podobne ako by to riešila naša. Pohrozila výpraskom a dieťa tiché ako anjelik, oduté ústa, sklopený zrak, ale ticho. V každom z týchto prípadoch pritom dieťa revalo bezdôvodne, len preto, že rodičia chceli byť na ležadle pri vode a na slnku a nikto si decko nevšímal. V jeden večer napríklad skupinka 6 španielskych detí v priemere vo veku 10 rokov pochádzala slušné množstvo kameňov do bazénov po celom areáli hotela. Rodičia prichádzajúci z baru až po polnoci len poznamenali niečo v štýle „Ale no ták, toto sa nerobí…“ mávli rukou a šlo sa spať. To že deti stihli rozbiť aj detský kútik tam naozaj nikoho z rodičov nehnevalo. Od ruských detí by ste dostali ešte na držku, ak by ste im chceli v rozbíjaní zabrániť.
Jedno španielske možno tak 6 ročné dieťa v jedno krásne poobedie koplo do koktailu staršieho pána na stolčeku, črepiny sa rozleteli po okraji bazéna a nápoj zafarbil dlažbu. Otec schmatol svojho syna, len sa pousmial, niečím pohrozil synčekovi, zdvihol ho za ruky, preniesol medzi neho a matku, nuž a tým to aj skončilo. Akoby to asi vyzeralo u nás? Dostal by som po riti jednu za hlúposť a druhú poučnú pre istotu a už by mi možno kopať do stola nikdy nenapadlo ani zo srandy. Absolútne sa potom nedivím, že to španielske chlapča zdrhlo skopnúť ešte ďalšie dva stolíky, len na nich už neboli nápoje. Možno ak len nejaký časopis a šiltovka.
Ďalší svetlý príklad sa dal vidieť v reštaurácií. Deti a mládež ak aj pobrala kadejaké sladkosti, zmrzlinu alebo pizzu, asi mala zámer to všetko aj zjesť. To istotne neplatí pri ruských turistoch a ich deťoch. Pri nich akoby pravidelne a to absolútne v celom Turecku aj Egypte mizne všetko. Hotel sa rozhodne ponúknuť hosťom jahody, ale celá miska zmizne po naberačke tretieho ruského turistu. Ich deti sa jahodami potom ohadzujú, alebo ich len zahryzávajú. Čo sa turistov týka s výchovou a drzosťou to práve títo turisti preháňajú vždy najviac. Jedno francúzske dievčatko vyzeralo milo do chvíle, než skrátka povedalo, že sa jej nechce krájať nič a radšej bude hladná. Ten preklad sa síce ku mne dostával cez troch ľudí, ale verím mu. Ruky pod pazuchy, odutá tvár a znudený výraz…. čo na tom že rodičia celý rok šetrili aby bola dovolenka skvelá, do toho ešte ich malá ratolesť začne vrieskať a rodinka sa ani nesnaží mladej dať niečo z výchovy, alebo mrňúsa utíšiť. Ostatní by sa radi najedli. Ak aj dorazili českí turisti, ich deti boli stále na lepšej úrovni a o Slovákoch ani nehovoriac. Tí už naučení z domu sa azda vedia správať, ak niekam idú.
Nakoniec ani Česká republika na tom nie je nejako výnimočne dobre. Nebudem sám, čo už mal zážitky detí hádžucich sa po podlahe, lebo chcú novú hračku, lebo chcú Raffaelo, čokoládu alebo akúkoľvek blbosť vo výklade. Priam vyhrážanie sa mamičkám, líhanie si na chodník a držanie sa danej veci býva aj u nás istotne bežnou vecou, no kým v Bratislave sa s tým stretnete raz za týždeň, v takej Prahe, či Ostrave na to mať budete šancí oveľa viac. Aj preto môžeme byť naozaj radi, že naše mamičky a oteckovia vytiahli občas varechu a remeň, že z nás nakoniec vyrastú aspoň trochu slušní ľudia, ktorí necítia potrebu svojou hlučnosťou a bordelom okolo seba pútať pozornosť. Ak už sa ale chystáte na dovolenku, všimnite si, či sa vám tiež podarí nájsť zopár rozdielov a uvidíte, že naše ratolesti vedia byť už v malom veku často krát slušnejšie.
