V súčasnosti si jazdu na motorke bez prilby ani nevieme predstaviť. Teda nemali by sme a nie „len“ kvôli legislatíve, ale hlavne kvôli ochrane svojho zdravia a života. Nebolo tomu však od úplných počiatkov histórie motocyklov.
Rok 1914 nepriniesol len prvú svetovú vojnu
Rozmýšľali ste niekedy v predajni s prilbami Shark nad tým, ako vlastne používanie prilieb začalo? Aj keď prvé experimentovanie a vynálezy, ktoré môžeme považovať za predchodcov súčasných motocyklov, začali vznikať už v druhej polovici 19. storočia, na prilby si ľudstvo muselo počkať až na rok, kedy (okrem iného) začala prvá svetová vojna, 1914.
Neďaleko mestečka Weybridge sa vtedy nachádzal pretekársky okruh (a letisko) Brooklands. Dr. Eric Gardner, ktorý tam pôsobil, si všimol, že motorkári tu trpia častými zraneniami hlavy. S pomocou istého pána Mossa vyrobil plátené a šelakové prilby.
Svoj vynález predstavil ACU, čo už vtedy bol riadiaci orgán motocyklového športu vo Veľkej Británií. Po počiatočnom odsúdení sa prilby ešte v tom roku stali povinné pre prestížne preteky Isle of Man TT.
Ako inak, na začiatku bolo odmietanie
Skúste uhádnuť, čo asi na takýchto predchodcov moderných prilieb HJC a ďalších, s ktorými sa stretávame dnes, hovorili vtedajší pretekári? Situácia bola podobná ako keď sa mala na monopostoch F1 objaviť „svätožiara“. Inak povedané, jazdci neboli ani zďaleka nadšení.
Užitočnosť prilieb sa však ukázala hneď počas pretekov. Minimálne jednému pretekárovi zachránila život a počet otrasov mozgu, ktorých v ročníkoch predtým bývalo niekoľko, klesol na nulu.
To však automaticky neznamenalo, že sa prilby začali vo veľkom používať. Ich používanie sa rozšírilo až potom ako v roku 1935 britský vojak a cestovateľ T. E. Lawrence po nehode na motocykli a vážnych poraneniach hlavy upadol do kómy a následne zomrel. Presnejšie za rozšírenie používania prilieb mohol výskum austrálskeho neurochirurga Hugha Cairnsa, ktorý bol v prípade T. E. Lawrenca jedným z ošetrujúcich lekárov.
