Debata, ktorá zúri medzi milovníkmi vína už desaťročia. Čo je lepšie – korok alebo skrutkový uzáver?
Korok alebo skrutkový uzáver
Tradicionalisti tvrdia, že iba vďaka korku môže víno správne dozrieť, modernisti zase trvajú na presvedčení, že kovové uzávery bránia oxidácii, upchatiu a uľahčujú otváranie.
Do problematiky sa nám najnovšie chystá vniesť trochu svetla Oxfordova univerzita.
Vo svojich laboratóriách nedávno spustila výskum, ktorý má zistiť vplyv korkových a kovových uzáverov na ľudské zmysly.
Účastníci hodnotia, akú úlohu zohrávajú faktory ako zvuk, vôňa, dotyk a pohľad rôznych vínnych uzáverov pri vnímaní a ochutnávaní vína. Pri štúdii sa majú testovať korkové uzávery, „falošné“ plastové, kovové aj polyméry vyrobené na rastlinnej báze.
Vedci plánujú zbierať údaje od účastníkov výskumu prostredníctvom skenerov umiestnených na ich hlavách, ktoré budú vyhodnocovať reakcie vnútri mozgov a monitorovať takzvané receptory pôžitku.
Profesor Charles Spence, vedúci odboru experimentálnej psychológie na Oxfordovej univerzite tvrdí: „Vo vinárskom priemysle sa táto debata vedie už dlhé roky a my dúfame, že náš experiment poskytne definitívnu odpoveď na túto fascinujúcu otázku.
Ľudský mozog výrazne ovláda chuťové bunky. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa líšia účinky rôznych zmyslových aspektov na vnímanie chuti vína.“
Korkové uzávery sa používajú od 15. storočia, takže ich schopnosť udržať víno v dobrom stave sa potvrdila aj historicky. Niektorí odborníci vyhlasujú, že pomalé prenikanie kyslíka cez póry v korku zohráva pri zretí vína významnú úlohu.
Typické vŕzganie a vysúvanie korku okrem toho evokuje pocit oslavy, intimity, uvoľnenia, čo dodáva pitiu vína širšie dimenzie ako len tie spojené s chuťovými pohárikmi.
Aj kritik Jay Rayner už stihol podotknúť, že: „zvuk pri otváraní skrutkového uzáveru nie je to isté ako vysúvanie korkového.“
Podľa niektorých vinárskych odborníkov sa až 20% vín znehodnotí korkom, respektíve plesňou, ktorá z neho prenikne do nápoja a dodá plesnivú, kartónovú chuť dokonca aj vyberaným odrodám.
Znalec vín Oz Clarke tvrdí: „Niektoré krajiny si stále myslia, že skrutkové uzávery sú lacné. Nie sú. Do ich vývoja sa investuje veľa peňazí aj nápadov a pri väčšine vín poskytujú nám, užívateľom presný obraz toho, čo sa daný výrobca usiloval dosiahnuť.
Niektoré silnejšie druhy, napríklad Cabernet Sauvignon, potrebujú niekoľko rokov, aby zjemneli. Korok je v takom prípade vhodný. Väčšina chutných, šťavnatých a veselých vín, ktoré bežne pijeme, sa však príchodom skrutkových uzáverov podstatne zmenila.“
Skrutkové uzávery sa používajú od roku 1964 a spopularizovali sa v 80-tych rokoch, kedy mnohé vína znehodnotila zlá kvalita korkových uzáverov.
Niektorí someliéri vyhlasujú, že skrutkové uzávery spôsobujú takzvanú redukciu, ktorej výsledkom je sírnatá aróma a zmena chuti. Odborníci však namietajú, že skrutkový uzáver zaručuje vyššiu istotu dobrého vína.
Podľa istej štúdie Oregonskej štátnej univerzity z roku 2004 nie je väčšina bežných konzumentov pri slepom testovaní schopná rozoznať korkový uzáver od skrutkového.
Ak však ľudia vidia fľašu, zväčša si vyberú korok v domnienke, že skrutka znižuje kvalitu. Účastníci spomínanej štúdie boli dokonca ochotní zaplatiť viac za víno s korkovým uzáverom.
Čítajte tiež:
Nový trend: v kurze sú „nahé torty“ bez tradičného zdobenia
Paradox diét – prečo vás podvedomie núti prahnúť po nezdravom jedle
Ktorú emóciu považujú ženy na mužoch za najviac sexy
Zdroj: http://www.telegraph.co.uk/science/2017/07/27/quick-screw-satisfying-pop-oxford-university-lift-lid-best-wine/
