Aj napriek tomu, že pracovné agentúry inzerujú najviac pracovných ponúk v histórii, na Slovensku sú ľudia, ktorí hľadajú svojho chlebodarcu za hranicami nášho štátu. Veľmi populárnou prácou medzi ženami, a ešte častejšie medzi ženami z východu, je práca opatrovateľa seniorov v Rakúsku. Oplatí sa odchádzať za prácou na dlhé týždne do zahraničia? Stoja zarobené peniaze vôbec za to? Alebo, čo je najväčším strašiakom pri dochádzaní za prácou na dlhé týždne? Na tieto otázky nám odpovedala Marta, ktorá okrem iného radí, komu by neodporúčala za hranice ísť vôbec.
Hľadať svojho zamestnávateľa za južnými hranicami našej krajiny sa rozhodla aj Marta. Tá odišla opatrovať seniorov do Rakúska, keď jej najmladšia dcéra skončila gymnázium. „Rozhodla som sa tak vtedy, keď dcéra ukončila gymnázium a ja som vedela, že môžem odísť,“ objasňuje svoj dôvod odchodu a čakanie na lepšiu prácu Marta. Nechcela odchádzať, keď ju deti potrebovali počas školy. Chcela istotu, že sa vedia o seba postarať.
Predtým, ako Marta odišla, pracovala na Slovensku v reštaurácii. Potom sa rozhodla opatrovať svoju mamu. Keďže si starostlivosť o staršieho človeka vyskúšala na vlastnej mame, vedela, čo ju bude čakať v Rakúsku. Ako vníma prácu so starými ľuďmi, ktorý sa častokrát o seba nedokážu vôbec postarať? „Práca je v pohode, pre mňa je to vyhovujúce. Je to lepšie, ako by som mala pracovať v reštaurácii. Má to aj niečo spoločné. Aj jedna, aj druhá robota je s ľuďmi. No tu na Slovensku to nebolo zaplatené.“
Marta si prácu našla cez agentúru. A ako sama hovorí, väčšina opatrovateľov stále pracuje pod agentúrou. Vybavovanie práce však vyžaduje určite náklady, a preto pracovať cez agentúru znamená odpočet od čistého príjmu. „Agentúra mi dáva to, čo mi sľúbila. Ostatné ma nemusí zaujímať,“ spokojne komentuje svoje platové podmienky Marta. Aj napriek tomu, že si agentúra strháva peniaze z jej mzdy, platové podmienky sú, ako opisuje, veľmi vyhovujúce.
Na otázku, či sa oplatí dochádzať za prácou do zahraničia a nechávať doma rodinu odpovedala: „V mojom prípade áno, lebo ja nemám školopovinné deti. Keď prídem na dva týždne domov, tak si oddýchnem, aj si povybavujem. Dva týždne sú dobré, tri týždne sú už horšie, ale ženy, ktoré dochádzajú z väčšej diaľky, tak chodia aj na mesiac. Keď majú malé deti, tak je to určite ťažké.“ 
Stále som si približne nevedela predstaviť, o akých peniazoch s Martou hovoríme. Koľko je pre nich motivácia odísť za prácou tak ďaleko. Nechcela byť moc konkrétna, aj keď prezradila, že sa to veľmi odlišuje. Pohybuje sa to okolo 50 – 60 € za deň pre opatrovateľku v čistom. Spomínala však, že určite sú ženy, čo zarábajú aj viac, ale môže to byť aj menej. Mzda sa vypláca za dni, ktoré opatrovateľ pracuje. Agentúra platí za opatrovateľky odvody a taktiež dostávajú príspevok na cestovné. Automaticky je strava a ubytovanie u rodiny zabezpečené.
Najťažším orieškom, paradoxne, nie je jazyková bariéra, ako by ste si mohli myslieť. Najväčšou nevýhodou je odchod od rodín. Ženy, ktoré opatrujú jedného človeka, sa zvyčajne striedajú, aby bola opatera zabezpečená nonstop. Je logické, že robievajú aj sviatky, ako sú Vianoce a Veľká noc.
Marta má už veľké deti, ale prácu pri senioroch hľadajú aj mladé mamičky. „Určite by som to neodporúčala mladým rodinám. Mladé rodiny by mali byť spolu. Poznám pár prípadov, keď sa vzťahy kvôli tomu rozpadli,“ takto vidí situáciu Marta.
Pýtala som sa, ako by celú prácu opatrovateľky v Rakúsku zhrnula a komu by odporúčala sa do takéhoto zárobku púšťať. Na to mi odpovedala: „Práca náročná nie je. Je zodpovedná. Keď sa vieš o človeka dobre postarať, nemal by byť problém. Kto chce ísť, nech ide. Kto má na to odvahu a kto to rád robí, nech ide do toho. Držím mu palce.“
