V poslednej dobe stále viac a viac obávané islamské náboženstvo sa dostáva aj na Slovensko. Sťahuje sa sem väčšie množstvo imigrantov a multikultúrna politika si začína pomaly, ale isto vyberať svoju daň (Brusel, Paríž…). Dokáže však islam zmeniť tvár Slovenska a prekryť naše kultúrne hodnoty? Je multikultúra naozaj problémom a o pár rokov budeme všetci povinne chodiť do mešít? Názory sú veľmi rozdielne, no nesmieme zabudnúť na to, že každá minca má dve strany.
Prečo je multikultúra nebezpečenstvom?
Dnes už naozaj nie je problém nájsť aziata v Európe alebo černocha v Kanade. Migrácia národov prevažne za prácou a lepším životom postupne ovládla tento svet a my si môžeme s hrdosťou povedať, že žijeme v multikultúrnej spoločnosti. Aká je však táto spoločnosť? A okrem nevýhod má aj svoje výhody? Zoberme si za príklad veľké mestá, ako sú Toronto, Dubaj či New York. Nachádza sa tu toľko národov, že v niektorých obdobiach roka je naozaj veľmi ťažké rozpoznať, čo sa deje. Kresťania oslavujú Nový rok 1. januára či Vianoce 24. decembra. Číňania až koncom januára a Rusi ho oslavujú na jeho začiatku. V týchto obdobiach stále oslavuje niekto niečo a vzniká veľký chaos. Hrozí toto aj Bratislave?
Multikultúra je práve z tohto dôvodu nebezpečná, nakoľko ničí identitu pôvodnej krajiny. Viete si predstaviť, že by na Kysuciach či vo Vlkolínci koncom januára lietali červené draky na oslavu príchodu čínskeho Nového roka? Avšak, je tu aj druhá strana mince. Žijeme v 21.storočí a ľudstvo je momentálne najvyspelejšie za celú svoju históriu. Sme ľudia inteligentní, tak prečo by sme nemali tolerovať ľudí, ktorí utekajú pred vojnou alebo za lepším platom? Problémom je, že s týmito ľuďmi prídu aj ich zvyky a návyky, ktoré môžu časom vytlačiť tie naše. Necháme sa? Nie je to otázka toho, či im v tom budeme brániť, ale skôr toho, či oni budú chápať a či v sebe nájdu ochotu prispôsobiť sa.
Svetobežník Hogy žil s moslimami viac ako pol roka. Čo si o tom všetkom myslí?
„Počas svojich ciest som mal nespočetné skúsenosti s moslimami či už v moslimských krajinách, alebo aj v prevažne kresťanských. Len počas svojej najdlhšej, 14-mesačnej cesty som strávil dokopy asi 7 mesiacov v prevažne moslimských krajinách a musím povedať, že práve odtiaľ som mal tie najlepšie zážitky. Moslimovia sú veľmi priateľskí, pohostinní a príjemní ľudia. Mnohí na mňa pozerali ako na pútnika a ich náboženstvo káže pútnikom pomáhať. Niektorí brali náboženstvo naozaj vážne a modlili sa 3-krát denne, niektorí sa nemodlili vôbec. Nikdy som však od nikoho z nich nepočul nič zlé na adresu iných náboženstiev. Práve naopak, často som počúval názor, že každé náboženstvo je len inou cestou k tomu istému cieľu a dôležitý je ten cieľ. Keď je človek dobrý, tak je jedno, k akému bohu sa modlí. Preto si myslím, že by sme sa od moslimov mohli učiť tolerancii.“
